Kaštieľ Kaplath

KAŠTIEĽ KAPLATH - KOPLOTOVCE
Renesančný hradný kaštieľ z 15. storočia sa nachádza v obci Koplotovce. Kaštieľ zohral aj významnú úlohu v literárnej kultúre Slovenska. Rodina Kochanovských tu často hostila básnika Jána Hollého.
Prvá písomná zmienka je z 15. storočia, kedy bol však pôvodný kaštieľ len prestavaný. Milý stredoveký kastielik s protitureckým opevnením a dvoma dominantnými baštami bol sídlom šľachtica, ale aj nitrianskeho župana Timotha Frideczkého. Dnes sa v ňom stretávajú manažéri, dvojice túžiace po romantike, ale aj rodiny s deťmi, či kúpeľní hostia Piešťan.
História
Listina potvrdzuje, že Koplotovce existovali už za panovania kráľa Štefana I. v rokoch 997 – 1038. V prvých písomnostiach o obci je jednoznačne dokázané, že obec patrila Zoborskému kláštoru, neskoršie Nitrianskemu hradu. Od roku 1330 sa tu vystriedali dva rody. Kaplathiovci majú svoj šľachtický predikát odvodený z mena obce a rod Gocztony. Z ústneho podania je známe, že v Koplotovciach sa ľudia ubránili tureckému nájazdu, a to len za múrmi tejto malej pevnosti. Pamiatka na Pavla Gocztonyho je zapísaná do hlavného klenového portála vstupnej brány.
Od roku 1600 vlastnil kaštieľ rod Kochanovských. Predstavitelia tohto rodu Eduard a Ambruš sa osobne poznali s veľkým básnikom Jánom Hollým. Možno Koplotovce boli do značnej miery tvorivým impulzom tohto veľkého básnika. Bolo to obdobie, keď básnik tvorí svoje vrcholné diela Svätopluka a Cyrilometodiádu. Ján Hollý, ktorý ťažko nadväzoval známosti, by sa určite nepriatelil s ľuďmi, ktorí by nespĺňali jeho kritéria ľudskosti, vzdelanosti a cnosti a určite by nenapísal oslavnú báseň na Ambruša Kochanovského a na včelín Eduarda Kochnovského. Dokonca mu jeho priatelia ponúkli doživotné bývanie a stravovanie v dolnej bašte kaštieľa, ktoré aj príležitostne pri návštevácha kaštieľa obýval.
Rodom Frideczkých (1812) sa uzatvára éra pánov na koplotovskom panstve. Potomok tohto rodu Timoth, sa postupne stal majiteľom celého koplotovského panstva. Bol aj poslancom uhorského snemu v rokoch 1861 – 1869 a pri korunovácii Františka Jozefa za uhorského kráľa v roku 1867 bol pasovaný za „Rytiera Zlatej Ostrohy“. V rokoch 1876 až 1879 bol županom nitrianskej stolice. Jeho najmladší syn Barnabáš II., prevzal celý veľkostatok a v roku 1901 sa púšťa do prestavby kaštieľa. Gotická pevnôstka sa prestavbou mení na kaštielik s niektorými prvkami baroka a klasicizmu.
Barnabáš II. si v roku 1908 vzal za manželku Beatrix Barkassyovú zo Sedmohradska. Mali dcéru Felíciu, synov Arpáda a Ivana. Ivan Frideczký zomrel v roku 1999 ako posledný zemepán v Koplotovciach. Zdevastovaný kaštieľ z čias socializmu sa rekonštruoval od roku 1997 Ing. Martinom Petrekom a jeho rodinou do súčasnej podoby.
Návšteva Jána Hollého
Kaštieľ je známy aj priateľskými návštevami básnika Jána Hollého u majiteľov kaštieľa, rodiny Kochanovských, ktorý príležitostne prebýval, v dolnej bašte, kde mu bolo ponúknuté aj doživotné bývanie. Bolo to obdobie vrcholu jeho básnickej tvorby. Svoje priateľstvo s Kochanovskými  zvečnil aj v ódach: „ Na Ambruša Kochanovského“ a „Na včelín Eduarda Kochanovského“.
Pôdorys
Kaštieľ pôvodne renesančná pevnosť, z ktorej sa zachovalo opevnenie južnej strany s kamenným portálom a dvomi nárožnými okrúhlymi baštami bola v 2. pol. 18. storočia prebudovaná na kaštieľ v klasicistickom slohu. Na nádvorí pevnosti sú dve klasicistické kúrie. Staršia má v stene zabudované toskánske stĺpy, mladšia má zasa na nádvornej kaskáde stĺporadie. V miestnostiach rovné stropy, v jednej sa zachovala krížová hrebienková klenba.
Pivnica kaštieľa má válovú klenbu, je vybudovaná z neopracovaných kameňov a doplnená tehlou. Nachádza sa pod celou dĺžkou hlavnej budovy kaštieľa a v jednej časti vystupuje mimo dispozíciu terénu a je tu naznačené pokračovanie ako aj na východ, ktorý by ústil niekde dvor, čo znamená, že časť pivnice bola zasypaná a zrušená. Martin Petrek a jeho rodina zrekonštruovali zdevastovaný kaštieľ z čias socializmu do súčasnej podoby.
Atrakcie
Na nádvorí sa nachádza hladomorňa /alternatívna odtučňovacia kúra/. Je tu aj pivnica, ktorá v minulosti slúžila ako sklad pušného prachu, neskôr ako ľadovňa a podľa niektorých zdrojov aj ako mučiareň.

Straší vo veži?

Niektorí naši návštevníci ich vraj naozaj videli, alebo aspoň počuli. Mnohým nedali spať. Najčastejšie však hovoria o zelenom svetle alebo zelených svetielkach, či strašidelných zvukoch v komíne. Občas sa tu však dejú divné veci. Vraj to má na svedomí „Babuka“, alebo skôr jej duch. Babuka, teda Beatrix Barkassyová zo Sedmohradska, bola majiteľkou kaštieľa od roku 1908, kedy sa vydala za Barnabáša II. Podľa pamätníkov, bola to žena, ktorá spravovala celý majetok a veľmi na ňom lipla. Bola na svoj majetok priam zaťažená....
Ale s určitosťou môžeme povedať, že naši duchovia sú dobrí. Svedčí o tom aj spokojnosť našich návštevníkov, ktorí odchádzajú odtiaľto nabití energiou, ktorá tu sála z niekoľko storočí starých múrov. Takže, pri návšteve kaštieľa nechajte všetky starosti za bránou, uvoľnite telo i myseľ a načerpávajte novú energiu a silu a možno sa Vám pošťastí uvidieť nejaké to strašidieľko.

Povesť

Ku Koplotovciam sa priraďuje aj osada Čanadov, ktorá sa nachádzala asi 2 km severne od obce. Táto obec zanikla okolo roku 1750 nejakou katastrofou. Obec sa stratila bezozvyšku. Povesť hovorí, že každý rok na svätého Jána, presne o polnoci sa ukáže celá dedina aj s kostolom.

Ďalšia povesť hovorí, že v miestach dnešnej sýpky bolo väzenie previnilých mníchov a mníšok.

Minerálne pramene

Koplotovce majú jednu prirodzenú zvláštnosť. Sú to minerálne pramene, o ktorých ľudia vedeli už v dávnej minulosti a možno práve vďaka nim sa začalo prvé osídlenie tohto územia. Vodu z prameňov využívali na rôzne účely, vyplachovali si nimi oči proti zápalom, bahno používali na reumatické choroby.
Písomné zmienky z 19. storočia jasne dokazujú existenciu teplých minerálnych prameňov už v dávnej minulosti ako i to, že množstvo i výdatnosť ich vôd boli oveľa vyššie, ako ich poznáme dnes. V roku 1975 tu začal hydrogeologický prieskum, ktorý preukázal výskyt minerálnych vôd veľkého rozsahu.

Filmová tvorba

Koplotovský kaštieľ nie známy len svojou históriou, príbehmi a strašidlami, ale do povedomia ľudí sa dostal aj prostredníctvom filmovej tvorby. V roku 1990 sa tu natáčal slovensko-francúzsky koprodukčný film „Keď hviezdy boli červené“. Film zachytáva časové obdobie konca štyridsiatych rokov až po okupáciu Československa v auguste 1968. Na príbehu váhavého a nesmelého Jožka Brezíka sleduje osudy ľudí - spolutvorcov i obetí morálnej klímy, ktorá sa v Československu udomácnila v päťdesiatych rokoch, aby napriek nádejným vyhliadkam roku 1968 znovu ovládla medziľudské vzťahy. Pod taktovkou režiséra Dušana Trančíka si vo filme zahrali niektoré známi umelci ako Zuzana Krónerová, Václav Koubek, Vladimír Hajdu, Ján Sedal, Deszo Garas a ďalší. V súčasnosti po obnove kaštieľa majú oň záujem aj ďalšie filmové ateliéri.
 
Súčasnosť

Kaštieľ sa nachádza v tichom prostredí vidieckej obce Koplotovce. Dnes je v objektoch (i v baštách) historický hotel. Ponúka veľkú záhradu, vonkajší bazén a ohnisko s posedením. K dispozícii sú dva apartmány so samostatným vchodom. Celková kapacita kaštieľa je 8 lôžok.