Čachtický hrad

ČACHTICKÝ HRAD

Nad obcou Čachtice na západnom Slovensku sa vypína zrúcanina „tajomného hradu v Karpatoch“ - známeho Čachtického hradu a bývalé sídlo krvavej grófky Alžbety Báthoryovej.
Hrad patril do sústavy pohraničných kráľovských hradov chrániacich západné hranice Uhorska. Vznikol v prvej polovici 13. storočia a v 15. storočí ho rozšírili.
História
Čachtický hrad vznikol v prvej polovici 13. storočia. Patril medzi prvé hrady, ktoré zabezpečovali západnú hranicu Uhorska, najmä v 13. storočí, keď ho spravoval hradný kráľovský kastelán. V roku 1273 ho napadol a silno poškodil český kráľ Přemysl Otakar II. Medzi prvými pánmi hradu boli Peter a Pongrác z rodu Hunt-Poznanovcov, načas patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. V roku 1392 prešiel do majetku Stibora zo Stiboríc, ktorý vlastnil 15 hradov na Považí. V roku 1467 väznili na hrade husitského veliteľa Jána Švehlu. Hrad mal predovšetkým chrániť hranice Uhorska, preto bol budovaný ako mohutná pevnosť. Nikdy sa nestal prepychovým sídlom. Bývanie na hrade bolo nepohodlné. Jedinou aspoň trochu zdobenou časťou na hrade bola kaplnka. Od roku 1569 boli vlastníkmi Nádasdyovci. V roku 1708 dobyli hrad vojská František II. Rákoci a odvtedy začal pustnúť, aj keď začas slúžil ako väzenie.

Zrúcaniny Čachtického hradu tvoria dodnes dobre identifikovateľné budovy, postupne sa dvíhajúce na hornom, strednom a dolnom hrade. Opevnenia si zachovali zvyšky štítkových renesančných atík, na hornom hrade sú fragmenty pôvodných omietok s maľbami. Na starších fotografiách môžete hrad vidieť s vežou, v súčasnosti stojí bohužiaľ už iba jeden jej múr. Z hradu je nádherný výhľad na okolité svahy Malých Karpát, kopanice Myjavskej pahorkatiny a Považský Inovec. Od júna 2012 sa na hrade vykonávajú záchranné práce, plánované do mája 2014.

Na najvyššom mieste hradného brala postavili palác s hranolovou a podkovovitou vežou, v ktorej bola umiestnená aj kaplnka. Okolo horného nádvoria vznikali postupne v 14. storočí ďalšie budovy, zatiaľ čo veľké nádvorie stredného hradu iba na okraji lemovali hospodárske budovy. Z čias stiborovských úprav pochádza ďalší palác a kaplnka. Dolné nádvorie, ktoré slúžilo najmä obrane, bolo prístupné z horného hrebeňa ponad priekopu vysekanú v skale. Medzi dolným dvorom a renesančným nádvorím bol v druhej polovici 16. storočia dlhý spojovací tunel. V prvej polovici 16. storočia vznikol pod hradom kaštieľ, nazývaný aj hradný kaštieľ. V roku 1772 vyhorel, v literatúre sa uvádza ako ruina alebo archeologická lokalita.
Hrad smutne preslávila Alžbeta Báthoryová, ktorá tu žila na prelome 16. a 17. storočia. Pre jej sadistické sklony ju nazývali „krvavá grófka“. Údajne dala zavraždiť až 600 mladých dievčat, aby sa mohla kúpať v ich krvi, a tak navždy zostať mladá a krásna. Na získanie krvi jej slúžila železná panna, ktorá mala v hrudi zabudované dlhé nože. Keď sa k nej dievča pritislo, nože vyrazili z pŕs a krv stekala do pripraveného kúpeľa.
Na všeobecný nátlak grófku v roku 1611 v Bytči palatín Thurzo odsúdil na doživotné väzenie. Príbeh „krvavej grófky“, ktorá zomrela v roku 1614, bol viackrát knižne a divadelne spracovaný.
Počas stavovských povstaní Čachtický hrad v roku 1708 vypálili vojská Františka Rákócziho. Odvtedy pustol a dnes je malebnou zrúcaninou, ktorá poskytuje nádherný kruhový výhľad.
V podhradskej obci Čachtice sa nachádza neskororenesančný Draškovičovský kaštieľ zo 17. storočia, kde je múzeum s expozíciou vlastivedného charakteru.
Prístup: autom až po lúku pod hradom, pešo z Čachtíc (autobusová zastávka) po žltej asi 45 minút, pešo z obce Višňové (železničná stanica) po zelenej strmým stúpaním asi 45 min.