Hrad Tematín

HRAD TEMATÍN
Hrad Tematín, ktorý bol vybudovaný v juhozápadnej časti Považského Inovca patrí spolu s Trenčianskym, Beckovským a Čachtickým hradom k tzv. strážnym hradom Stredného Považia, ktoré tvorili komplex ochrany severozápadných priesmykov Uhorska. Týči sa na vrchu v katastri obce Lúka (okres Nové Mesto nad Váhom) a so svojou nadmorskou výškou 564 metrov patrí k najvyššie položeným hradom Slovenska. 
História
Prvé murované stavby hradu boli vybudované okolo roku 1250. Okolo roku 1300 ho získal Matúš Čák Trenčiansky, avšak o tomto fakte nemáme dochované žiadne písomnosti. Do obdobia jeho vládnutia spadá aj výstavba veľkej obrannej veže hradu, ktorá bola postavená okolo roku 1311.

Hrad Tematín sa po prvý krát spomína v písomnostiach v roku 1347 keď ho kráľ Ľudovít I. daroval predkovi rodu Ujlaki - Vavrincovi Tótovi z Raholcu, nitrianskemu, valašskému a šopronskému županovi.  V roku 1524 hrad získal rod Thurzovcov z Betlanoviec - miestodržiteľ Alexius (Alexej) Thurzo panovníckou donáciou kráľa Ľudovíta II. Jagellonskéhov. Išlo o súčasť veľkej majetkovej donácie, ktorou získal zadĺžené panstvo Červený Kameň a spolu s ním hradné panstvá Hlohovec, Šintava a Tematín.

Po vymretí uhorského magnátskeho rodu Thurzovcov v mužskej línii získali v roku 1638 kráľovskou donáciou celé hradné panstvo Tematín a richnavské hradné panstvo významní moravskí šľachtici Ján a Ondrej Rottalovci, Július Fitter s manželkou, František Šándor s manželkou Katarínou Rottalovou, neskôr jednotlivé časti hradu menili majiteľov ako Čákiovci, Beréniovci, a neskôr štvrtinu aj Berčéniovci známy predovšetkým Mikulášom - jedným z generálov stavovských povstaní Františka II. Rákóciho, ktorý sa údajne na hrade narodil. Po potlačení  povstania a stíhaní Mikuláša bol hrad poškodený cisárskymi vojskami v roku 1710. Napriek tomu niektoré jeho časti slúžili naďalej, o čom svedčia písomnosti z roku 1716. V roku 1721 je posledná písomná správa - súpis majetku hradu. Tam sa píše, že na hrade už dohromady nič nie je a už nie je ani strážený posádkou.

Hrad Tematín, resp. ruiny, ktoré z neho zostali, sa dodnes majestátne vypínajú nad údolím stredného toku rieky Váh. Od 13. storočia bol tento hrad ležiaci na jednom z vrchov pohoria Považský Inovec centrom panstva zahŕňajúceho niekoľko dedín ležiacich na ľavom brehu Váhu. Svojím rozsahom to bolo pomerne malé domínium, napriek tomu historicky nie bezvýznamné.
Geograficky je rozdelené na dve časti: západná časť je rovinatého charakteru s dolinou Váhu, kým východná sa rozprestiera v kopcovitom teréne Považského Inovca. Oblasť stredného Považia patrí k najstarším sídliskovým územiam na Slovensku. Úrodná niva rieky Váh, blízke teplé pramene v Piešťanoch a mierna klíma urobili z tohto mikroregiónu oblasť veľmi atraktívnu na osídlenie už od nepamäti. Archeologické nálezy nám v tomto smere poskytujú dostatočné svedectvo o tom, že ľudia si tu zakladali svoje sídla prakticky nepretržite už od prehistorických čias. Priaznivé podmienky na osídlenie sem už v ranom stredoveku prilákali aj našich slovanských predkov.

Pôdorys

Stredoveký hrad Tematín tvorila štvorboká veža a palác, obklopené hradným múrom, cez ktorý viedol gotický portál do nádvoria. V druhej polovici 16. storočia bolo zosilnené opevnenie. Posledné úpravy hradu pochádzajú zo 17. storočia. kedy zabezpečili ďalšie obytné časti v hornom hrade. Počas Rákocziho povstania (1704 – 1708) bol hrad vážne poškodený a od tedy je v ruinách.
Zachovali sa obvodové murivá a konštrukcie, na nárožiach spevnené kamennou bosážou. Ojedinele sa zachovali aj architektonické detaily, ako vstupná padacia brána do horného hradu, kamenná konzola na hlavnej veži, koruny murív a zvyšky atiky. Napriek určitému  riziku pri strmom výstupe k rozpadajúcim sa múrom je vyhliadka z hradu populárnym cieľom turistov.
Povesť

Podľa povesti dal hrad postaviť nešťastný uhorský bojovník nad miestom posledného odpočinku svojej zosnulej snúbenice, aby jej bol stále na blízku – názov Tematín bol vraj odvodený z maďarského temetöhely (pohrebisko).
Hrad je obklopený nádhernou prírodou, návštevníkovi sa počas túry otvárajú listnaté lesy a lúky obklopené bielymi dolomitovými svahmi. Z hradu si možno vychutnať malebný výhľad na časť Podunajskej nížiny s výbežkami Karpát a Myjavskej pahorkatiny v pozadí. Treba si však dávať dobrý pozor na včasný návrat z výletu – každú polnoc vraj totiž odľahlú zrúcaninu obchádza duch posledného statočného obrancu hradu, Mikuláša Beresényiho, a jeho psa Iskru.

Prístup: autom do rekreačnej oblasti pod Bezovcom, odtiaľ pešo po modrej asi 1 hod. a 30 min., pešo z obce Lúka po modrej asi 2 hod. a 15 min. Hrad Tematín je prístupný po turistických chodníkoch z obcí Hrádok (časť Hrádok - Dolina), Lúka a Nová Lehota.