Hrad Dobrá Voda

HRAD DOBRÁ VODA

Dobrá Voda je zrúcanina gotického hradu ležiaca v strednej časti pohoria Malé Karpaty nad obcou Dobrá Voda v okrese Trnava v Trnavskom kraji. Leží vo výške 320 m n. m. a zaberá plochu 8 467 m². Je súčasťou územia prírodnej rezervácie Slopy.

Názov hradu je odvodený od početných vodných prameňov v jeho okolí. V písomných zmienkach sa vyskytuje pod názvami Bona Aqua, Dobrawoda alebo v rôznych jazykoch ako Dobrý Kameň: Jókő (maďarsky), Jokw (latinsky), Burg Guttenstein, Burg Gutstein (nemecky).
História

Hrad postavili na mieste staršieho hradiska v prvej štvrtine 13. storočia v hornatom teréne na skalnom výbežku na jednej z ciest prechádzajúcich hrebeňom Malých Karpát. Písomne sa spomína v roku 1263. Jeho poloha v blízkosti Českej cesty ho predurčovala do úlohy strážneho hradu. V najstarších časoch tvoril hrad pretiahnutú stavbu s palácom, ktorý mal na oboch užších stranách štvorboké veže; k palácu sa na juhovýchodnej strane pripájala ďalšia časť hradu zakončená kaplnkou. Počas stáročí viac krát zmenil majiteľov, jedným z jeho majiteľov bol aj slávny Čák Trenčiansky. Hrad, pôvodne v kráľovskom majetku, sa koncom 14. storočia stal majetkom Stibora zo Stiboríc, neskôr, od roku 1436 bol už vo vlastníctve rodu Országhovcov.
Koncom 16. storočia majitelia hrad zabezpečili predbráním a prestavali aj dolné nádvorie, ktoré doplnili niekoľkými baštami v hradobnom múre. Hrad sa stal tak menej ohrozeným, pretože vstup na horný hrad sa serpentínovite skrúcal a nižšia časť bola zabezpečená obranou z vyššie položeného miesta. Za povstania Františka II. Rákócziho (r. 1703) bol veľmi poškodený, po následnej oprave v roku 1762 vyhorel a zostalo na ňom len väzenie pre poddaných. Začiatkom 19. storočia sa podobne ako iné hrady, začal meniť na zrúcaniny.
Pôdorys
 
Dobrovodský hrad je typom ranogotickej pevnosti s najstarším horným hradom, kde stál jednoduchý poschodový palác ukončený po oboch stranách hranolovými vežami. Obranu tvorila polygonálna bašta na východe. Za čias Országovcov bola postavaná mohutná polkruhová bašta na západ od paláca, ktorá chránila vstup cez novú hranolovú vežu s bránou. Dobudovanie predhradia počas tureckého nebezpečenstva bolo logickým zabezpečením hradu z jeho najslabšej - prístupovej časti. Areál poskytol priestor pre hospodárske budovy a jeho veľkosť dovoľovala vybudovať prístup tak, aby viedol popod polkruhovú baštu. Bolo to dosiahnuté vytvorením koridoru s malou baštou. Tým obrancovia dosiahli, že do hradu sa vstupovalo troma serpentínami a cez štyri brány.
Súčasnosť

Hrad je dnes v stave rozvalín. Zo stavieb sa zachovala časť muriva s opevnením a zvyšky niekoľkých stavieb. Do procesu jeho deštrukcie zasahuje i množstvo náletovej zelene, ktorá celým objektom prerastá. Napriek tomu jeho ruiny sú malebným doplnkom tejto časti malokarpatskej krajiny.

Zaujímavosti v okolí

Východiskom vychádzky na hrad je Dobrá Voda. Známa je predovšetkým ako pôsobisko a miesto posledného odpočinku najvýznamnejšieho bernolákovského básnika Jána Hollého (1785 – 1849), ktorý v obci v rokoch 1843 až 1849 dožíval posledné obdobie svojho života.

Ján Hollý je pochovaný na miestnom cintoríne. Jeho život a tvorbu pripomína Pamätná izba J. Hollého nachádzajúca sa v objekte fary ležiacej povyše kostola. Na jej fasáde mu v roku 1935 osadili pamätnú tabuľu. Klasicistický Kostol Narodenia Panny Márie stojaci v strede obce bol postavený na mieste starého gotického kostola a pochádza z roku 1820. Na námestí pred kostolom stojí kamenný pranier z roku 1718.

Z obce vedie južným smerom modro značkovaná trasa k romantickej zrúcanine Kostola a kláštora sv. Kataríny, u miestnych obyvateľov známej ako Katarínka. Dal ho v roku 1618 postaviť Krištof Erdődy a zasvätil ho sv. Kataríne, ktorá sa podľa legendy na tomto mieste zjavovala mladému grófovi a pustovníkovi Jánovi Apponyimu. Františkáni kláštor na návrší opustili po tom, čo ho cisár Jozef II. v roku 1786 zrušil. Odvtedy kláštor pustol. Jeho dávnu slávu dnes pripomína iba časť múrov kostolnej lode, kláštora a veže. O čiastočnú obnovu tejto cennej historickej pamiatky sa v súčasnosti starajú mladí dobrovoľníci, ktorí renovovali v blízkosti kostola aj malý úsek lesnej úzkorozchodnej železničky.

V blízkosti zrúcanín kláštora sa nachádza zaujímavý poľovnícky kaštieľ Planinka. V rokoch 1774 až 1775 ho dal postaviť gróf Erdődy a odvtedy sa kaštieľ spolu s okolitým lesom stal miestom poľovačiek na diviakov. Schádzalo sa tu bohaté panstvo a dokonca sem v roku 1808 na poľovačku zavítal aj cisár František II. spolu s manželkou. K pekne zrenovovanému bývalému poľovníckemu kaštieľu Planinka, pri ktorom sa nachádza aj malá chatová osada, vedie asfaltová cesta.

Dobrá Voda láka návštevníkov aj prírodnými pamiatkami. Môžete tu obdivovať prírodnú rezerváciu Slopy, v ktorej sa nachádzajú viaceré vyvieračky, jaskyne, ponory a jazierka, Ľahký kameň – chránené územie juhozápadne od obce na ploche 12 hektárov s travertínovou kopou a jazierkom či občasnú Vyvieračku pod Bacharkou, ktorej periodicita záleží od množstva spadnutých zrážok. Dobrá Voda a blízke okolie ponúka ideálne podmienky pre cykloturistiku i pešiu turistiku.

Prístup: z obce Dobrá Voda (15 min.), Hradište pod Vrátnom (30 min.) alebo Brezovej pod Bradlom (30 min.). Z obce Dobrá Voda od kostola po červenej značke , okolo fary - pamätnej izby Jána Hollého, cez cintorín okolo Hollého náhrobku, krasovým údolím, po ľavej strane židovský cintorín, k rozcestníku (0:30), odtiaľ významovou značkou k zrúcaninám hradu (0:05).