Múzeum Slovenských národných rád
Múzeum Slovenských národných rád v Myjave je špecializovanou organizačnou jednotkou Slovenského národného múzea v Bratislave. Zameriava sa na dokumentáciu histórie jednotlivých Slovenských národných rád. Mapuje ich činnosti, predstaviteľov a ďalšie osobnosti slovenského národa až po súčasnú NR SR ako najvyššieho reprezentatívneho zákonodarného a štátoprávneho orgánu.
Popri tejto špecializácii zabezpečuje aj dokumentáciu dejín podbradlansko-podjavorinského regiónu. K problematike dejín SNR sa viaže aj zbierkový fond múzea a hlavná expozícia múzea. Je umiestnená v dostavanom pavilóne pri dome Anny Koléniovej, kde 19. septembra 1848 po prvý raz zasadala I. Slovenská národná rada. Okrem stálej expozície, ku ktorej patrí aj expozične stvárnený pôvodný Dom Anny Koléniovej, sa múzeum prezentuje aj príťažlivými krátkodobými výstavami.
Múzeum má vysunuté pracovisko, ktorým je expozícia Múzeum M.R.Štefánika v Košariskách prezentujúca život a dielo generála Dr. Milana Rastislava Štefánika.
Expozície
Hlavná expozícia Múzea Slovenských národných rád v Myjave zachytáva takmer 160 rokov z dejín slovenského národa, jeho bojov o uznanie svojbytnosti a práva na sebaurčenie, ako aj o zvrchovanosť a vlastnú štátnosť. Jej zameranie je výchovno-vzdelávacie, ale zároveň reprezentatívne. Patrí medzi expozície, s ktorými by sa mal v rámci všeobecného vzdelania oboznámiť každý občan Slovenskej republiky. Jej súčasťou je aj dom Anny Koléniovej, kde v roku 1848 zasadala prvá Slovenská národná rada. Múzeum Slovenských národných rád vo svojej sídelnej budove v Myjave ponúka i ďalšie expozície, ktoré prezentujú podbradlansko-podjavorinský región, či už Galériu Štefana Bednára alebo Kultúrne tradície Myjavy - Ľudové bývanie. Vo svojej výstavných priestoroch pravidelne inštaluje rôzne zaujímavé výstavy.
V areáli múzea sa nachádza niekoľko pamätníkov venovaných roku 1848. Sú to :
Bronzový vysoký reliéf "V čase poroby" od národného umelca Rudolfa Pribiša. Pozostáva z troch častí, z ktorých autor stvárnil revolučné tradície roku 1848. V snahe zachovať a priblížiť historickú a dobovú autentičnosť autor modeloval reliéf realistickou formou. Uprostred reliéfu, ktorý je nosnou časťou, umiestnil alegorickú postavu ženy, ktorou vyjadril snahy I. SNR dať svojmu národu slobodu. Vľavo je kompozícia troch žien so sklonenými hlavami - metafora porobeného slovenského národa, a vpravo kompozícia šiestich postáv so zástavou - štúrovci prinášajúci slobodu svojmu národu v roku 1848.
Súsošie "Národ zobúdzajúci sa z roboty" od Kláry Pataky pozostáva z troch voľných plastík zo spišského travertínu, ktoré sú symbolikou slovenského národného obrodenia - jeho troch fáz : prvá postava ležiaca, druhá akoby vstávajúca z hrobu a tretiu tvoria v náznakoch dve o seba sa opierajúce sa postavy, zdôrazňujúce potreby jednoty národa.
Vstupná kovová brána je dielom akad. soch. E. Masarovičovej a prevedená po stránkach umeleckej, odbornej, výtvarnej v súlade k liatemu betónu i ostatným výtvarným dielam.
Plastika "Väzba rokov" od národného umelca Jozefa Kostku. Autor v ideovej časti vyjadruje zviazanosť a spätosť udalostí v symbolickej skratke, pričom sa výtvarne viaže na ľudové prvky nášho umenia. Základný tvar plastiky je vinný preš, ktorý býval v pivniciach vinárov, kde to kvasilo a vrelo. V tejto plastike je vyjadrený celý obsah našich dejinných zvratov, doplnený letopočtami 1848 - 1918 - 1944. vtedy to totiž u nás rovnako vrelo a kvasilo.
Symbolická plastika "Slovanská lipa" od akad. soch. Štefana Belohradského prevedená z hliníkového materiálu.
Múzeum Milana Rastislava Štefánika
Expozícia pripravená k 125. výročiu narodenia M. R. Štefánika má spomienkový charakter. Návštevníkom symbolicky sprítomňuje túto významnú osobnosť našich národných dejín prostredníctvom jeho zhmotneného, ale aj duchovného odkazu. Takmer 200 vystavených predmetov, od jednotlivých kusov nábytku cez predmety dennej potreby a umelecké diela až po torzá odevov, približuje jeho osudy od narodenia až po tragický skon. Približujú nám ho ako človeka s pozitívami i negatívami, človeka, ktorý dokázal trpieť, ale aj milovať, obdivovateľa krás sveta i nebeskej oblohy vzdávajúcej úctu životu, jeho radostiam i starostiam, milovníka krásnych vecí, ktoré si doniesol z ciest po svete (Tahiti, Japonsko, Afrika, Nový Zéland), znalca umenia a krásnej literatúry, ale aj vedca – astronóma zahĺbeného v množstve odbornej literatúry, ktorá sa zachovala v jeho knižnici.