Kaštieľ Sládkovičovo

KAŠTIEĽ SLÁDKOVIČOVO
V severovýchodnej časti mesta Sládkovičovo nájdeme neogotický kaštieľ postavený na starších renesančných základoch, bol prestavaný v polovici 18. storočia. Kaštieľ bol v minulosti sídlom rodiny Kuffnerovcov, ktorá sa významnou mierou zaslúžila o rozkvet Sládkovičova. Kaštieľ s priľahlými architektonickými budovami v Sládkovičove, ktoré boli súčasťou cukrovaru Kuffnerovcov, nie sú dodnes zapísané v zozname kultúrnych pamiatok.
Na pohľad zaujme bohato členenou romantickou fasádou a polygonálnymi vežami zakončenými cibuľovitými strieškami. Ku kaštieľu prilieha chránený park so vzácnymi drevinami. Kaštieľ v Sládkovičove dnes využíva vysoká škola a jeho interiéry nie sú sprístupnené širokej návštevníckej verejnosti.
História
Prvý objekt, ktorý stál na mieste dnešného kaštieľa pochádzal zo 17. storočia a bol vystavaný z pálenej tehly. Detailnejší popis odzrkadľujúci podobu neskorobarokovej kúrie na prelome 18.-19. storočia prináša konskripcia panstva zhotovená pre grófa Karla Eszterházyho v roku 1805.
Na Veľký štvrtok v roku 1919 o 9. hodine zachvátil strechu kaštieľa požiar zapríčinený údajne nepozornosťou ruského vojnového zajatca. Požiar vďaka rýchlemu zásahu hasičov nespôsobil škodu na obrazárni. Hlavný objekt bol v roku 1920 nanovo zastrešený a o rok neskôr upravený do dnešnej podoby. Najväčšie zmeny oproti stavu z roku 1885 znamenali vznik plnohodnotných podkrovných miestností a nový typ zastrešenia. Výraznými úpravami prešli fasády, do ktorých neznámy architekt vniesol moment symetrie. Objekt po renovácii získal kompaktnejší obrys a štýlovo jednotnejší vzhľad.
Zlatá éra rezidencia skončila smrťou zakladateľa cukrovaru. Jeho syn Raoul Kuffner pobýval v sídle zriedkavo a zvyčajne len na krátky čas. Kaštieľ však vďaka dôslednej starostlivosti zo strany personálu neupadol. Po nástupe totalitnej moci v Nemecku sa Raoul Kuffner rozhodol predať svoj podiel v cukrovare a odniesť cenné obrazy a mobiliár z kaštieľa do zahraničia. Noví podieloví majitelia cukrovaru pochádzali z Budapešti, ktorí v roku 1942-43 investovali do prestavby kaštieľa. V nasledujúcich rokoch sa realizovala adaptácia obrazárne na kultúrny dom pracovníkov cukrovaru.
Tesne pred vojnou predali Kuffnerovci kaštieľ maďarským bankám. Po vojne tu bývalý režim zriadil núdzové bývanie pre štátnych zamestnancov, v šesťdesiatych rokoch tu bola základná škola, stredná škola a sídlo straníckej školy, neskôr patrila budova odborárom, kde mali doškoľovacie stredisko. V sedemdesiatych rokoch minulého storočia bol ku kaštieľu necitlivo pristavaný nový objekt – ubytovňa, ktorú aj dnes využívajú študenti Vysokej školy Višegrádu.
Pôdorys
Dispozíciu kaštieľa z tohto obdobia dodnes zachováva severná časť pôdorysu prvého nadzemného podlažia kaštieľa. Bývalá kúria bola organicky začlenená do hmoty kuffnerovského kaštieľa, vznikajúceho okolo roku 1885 podľa plánov Franza von Neumanna (1844-1905). Viedenský stavebný radca sa stal autorom návrhu rekonštrukcie kaštieľa. Tvorcu výrazne inšpirovalo alpské hrazdené staviteľstvo, ktorého momenty osobitým spôsobom prenášal do reprezentatívnych stavieb. Znaky tejto horskej architektúry sa vo forme vysokých hrazdených štítoch so strmými sedlovými a polsedlovými strechami uplatňovali na vile v Badene i na kaštieli v Sládkovičove.
Napriek tomu, že sídlo v Sládkovičove poškodil oheň, koncepcia viedenského architekta ostala nedotknutá. Vo veľkej miere a v neporušenom stave sa zachovalo aj množstvo remeselných detailov pochádzajúcich z tejto etapy ako napríklad okenné a dverové výplne vonkajšie i vnútorné, s dekoratívnymi štítkami či výplň zo skla osadzovaného do olovenej mriežky. Autor rozšíril dispozíciu neskorobarokovej kúrie o južný – dvorový trakt, do ktorého umiestnil veľkoryso poňatú schodiskovú halu. Kaštieľ navonok získal vzhľad romantického zámočku s malebnou krytinou.
Severné uličné priečelie bolo v porovnaní s dvorovým menej členité. V nike medzi krajnými, západnými oknami na poschodí bola umiestnená socha Panny Márie. Hmotová skladba záhradného priečelia mala oproti uličnému zložitejšiu kompozíciu. Osobitnú výzdobu dostal východný vchod s malou terasou, zapustený voči rovine priečelia. V ploche nad oblúkom sa objavuje motív labutí vyrastajúcich z akantových úponkov, držiace v zobákoch olivové ratolesti. Medzi nimi sa vinie páska s nápisom Szive („jeho srdce“).
V roku 1907 bola západne od hlavného krídla pristavaná dvojpodlažná obrazáreň sústreďujúca v sebe najhodnotnejšie diela kuffnerovských zbierok výtvarného umenia a starožitností, ktorá zároveň slúžila ako oranžéria. Galériu tvoril nedeľný priestor osvetlený cez presklenú strechu, ktorej konštrukciu dopĺňal domyslený tieniaci mechanizmus. Obrazáreň bola prístupná cez západnú nárožnú vežu.
Dnešný objekt má v pôdoryse tvar písmena L a širšou stranou je orientovaný do ulice. Pôvodná stavba bola obdĺžniková bloková s jednou vežou. Z renesančného obdobia sa zachovali pivnice s klenbami a dve miestnosti na prízemí. V baroku preklenuli niektoré prízemné miestnosti českými plackami. Poschodie, podobne ako fasáda, má pseudogotickú úpravu.
Súčasnosť
V objekte kaštieľa od roku 2005 sídli vysoká škola. Areál predného parteru s fontánkou je oplotený. Vstupovať môžu iba návštevníci vysokej školy. Ostatná plocha parku slúži ako mestský park mesta Sládkovičovo. Z bezpečnostných dôvodov má park svoju otváraciu dobu.
Nová kvalitná fasáda, oprava strechy a odkvapov, odstránenie drobných následkov socializmu spolu so staronovou parkovou úpravou by kaštieľu vrátili jeho niekdajší lesk a parku dôstojnosť záchranou hrobky, ktorá slúžila aj ako kaplnka. O rodinnú hrobku sa dlhé roky staral miestny hrobár, po jeho smrti sa stala budova a okolie terčom vandalov. Svetielko nádeje vidia práve v zaradení tejto stavby do zoznamu pamiatkovo chránených objektov, následne získanie dotácie Ministerstva kultúry SR na rekonštrukciu stavby a zriadenie malej muzeálnej expozície rodiny Kuffnerovcov.