Kaštiele Hubice

VEĽKÝ A MALÝ KAŠTIEĽ
Ležia v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova. Starší a väčší kaštieľ bol postavený okolo r. 1830 na starších základoch. Druhý kaštieľ bol postavený cca 19. st. Park okolo kaštieľa s rozlohou 40 ha vznikol v osemdesiatych rokoch 19. stor. V parku sa nachádza niekoľko pozoruhodných stavieb. Zaujímavou stavbou v obci je aj kúria Kempelenov. Žil tu známy vynálezca Wolfgang Kempelen.

Veľký kaštieľ
Staviteľom kaštieľa bol cisársky radca a veľvyslanec Ľudovít Udvarnoky. Veľký kaštieľ bol postavený podľa projekta neznámeho viedenského architekta v roku 1836 v klasicistickom slohu.
Je tvorená dvojpodlažnou rozsiahlou budovou stavanou na obdĺžnikovom pôdoryse pravdepodobne na starších renesančných základoch. V strede klasicistickej fasády, členenej kordónovou rímsou je predsunutý arkádový portikus s klasicistickou loggiou na druhom podlaží, zakončenou trojhranným tympanónom. Na hlavnej fasáde sú najcharakteristickými prvkami jednoosový rohový prizalit a stredový prizalit s trojosovým erbovým trojuholníkovým štítom. Štít stojí zhora na štyroch stĺpoch antického štýlu a zdola ho podopierajú tiež štyri masívne piliere. Obločná rímsa zvýraznene okná, ktoré sú v dolnej časti polkruhové a v hornej časti štvorcové. V súlade s usporiadaním čelnej fasády je budova zozadu jedenásť osová, zboku štorosová. Vstupná sieň má podobu stĺpovej haly so stenami, členenými slepou arkádou. V interiéri je dva razy lomené schodište s empírovou mrežou. V budove zriadil už v 17. storočí ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi manufaktúru holandského typu na výrobu súkna. V kaštieľoch bývala rodina rytiera Rudolfa Wiener-Weltena až do roku 1948.

Malý kaštieľ
Menší a mladší kaštieľ bol postavený v prvej tretine 19. storočia v neoklasicistickom slohu. Vznikol prestavbou pôvodnej maštale pre "parádne" kone. Stredová časť kaštieľa je vybudovaná na oválnom pôdoryse, ku ktorej bola koncom 19. storočia dostavané poschodie a pripojili sa dve bočné krídla.
Neoklasicistická prízemná budova s oválnym poschodím. V bočných krídlach sú terasy oddelené železným zábradlím. Festónova výzdoba portálu pripomína tvary a štýl 18. storočia. Na hlavnom priečelí sú vchodové dvere ozdobené girlandou, na obidvoch stenách s vázovým reliéfom, uprostred s ozdobným lemovaním. Priečelie oproti parku je členené pásovými obločnými výklenkami (v ústrednej časti sú prízemné časti rustikálne) a rámovanými oknami obdĺžnikovitého tvaru (na prízemí ústrednej časti sú konzolami podopreté parapety). Okná chránia drevené žalúzia. Z ústrednej klembovej časti, ktorá je vytvorená z geometrických obrazcov, vedie na poschodie kované špirálovité schodisko. Miestnosti majú rovný strop. Vchod do parku je vypuklý, polkruhový, mierny portikus podopierajú antické stĺpy. Budova spočiatku slúžila ako bydlisko časti rodiny, neskôr kaštieľ obýval rytierov švagor, barón von Prosoroff.

Okolie

Okolo kaštieľov bol v osemdesiatych rokoch 19. storočia založený park s rozlohou 40 ha. Nachádzalo sa v ňom niekoľko zaujímavostí ako labutí rybník s ostrovčekom, na jeho brehu vodáreň s hracími hodinami postavená v neogotickom štýle, umelá jaskyňa s vyvierajúcim umelým prameňom, pohrebná kaplnka Wiener-Weltenovcov z konca 19. storočia, tzv. Alpy - malý ihličnatý les na hornom konci parku. Na konci parku stojí tzv. Čakanská brána, od ktorej viedla cesta z alejou do obce Čakany. Za kaštieľom sa ešte zachovala maštaľ pre mladé reprezentačné kone, ktorá nesie pečať neoklasicistickej architektúry.
Súčasnosť
Kaštiele sú nevyužité. Malý kaštieľ je lepšie zachovaný ako väčší kaštieľ. Kaštieľ je v súčasnosti súkromným majetkom, nevyužívaný, chátra. Územie parku patrí štátu, je zanedbaný a degraduje.