Hrad Čeklís

HRAD ČEKLÍS

Jeden z najmenej známych slovenských hradov, hrad Čeklís, stojí na vyvýšenine na okraji obce Bernolákovo. Miestna časť Bernolákova sa prezýva Várdomb. Toto maďarské pomenovanie znamená Hradné návršie (Hradný vrch). V susedstve zaniknutého hradu stojí aj kaštieľ postavený Jozefom Eszterházym v rokoch 1720 – 1722.
Hrad bol vybudovaný, podobne ako mnohé iné slovenské hrady, v 13. storočí, zanikol však omnoho skôr než je bežné. Hrad mal strategickú strážnu funkciu a tvoril akúsi bránu do údolia Váhu. Koncom 15. storočia už z neho pravdepodobne bola iba chátrajúca ruina, ktorá sa čoskoro stala zdrojom stavebného materiálu pre rôzne budovy v okolí. Priamo na vrcholci hradného vrchu stojí v súčasnosti nepoužívaná vodárenská veža z obdobia prvej republiky.
Ďalšie názvy: Čeklísky hrad; 1323 castrum Cheklys, 1342 castrum Chekles
Okolité hrady: Biely Kameň, Bratislavský hrad, Eberhard, Pezinok

História
O vzniku hradu sa zachovalo len málo spoľahlivých správ aj napriek tomu, že bol postavený na strategickom mieste, v tzv. bráne cesty od Dunaja na Považie. Hrad Čeklís začali stavať pravdepodobne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza až z roku 1290. V listine bratislavskej kapituly, sa spomína Pavol, syn pezinského grófa Kozmu, s prídomkom "de Chekluez". I keď sa o samotnom hrade priamo nehovorí, predpokladá sa, že v obci, kde sa vyberalo mýto, existoval zárodok hradu, resp. strážna veža. O existencii hradu začiatkom 14. storočia svedčí listina o darovaní (vrátení) hradu "Castrum Chekles" pánovi Abrahámovi kráľom Karolom Róbertom.
Na prelome 13. a 14. storočia bol Čeklís vo vlastníctve Kozmovho syna Abraháma II. zo Svätého Jura, prezývaného Rufus. Ten predal tunajšie majetky Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Predávajúci bol k tomu donútený vraždou svojich dvoch bratov a vypálením majetku v Červeníku. Po smrti Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1321, hrad pripadol kráľovi Karolovi Róbertovi. Ten ho vrátil pôvodnému majiteľovi a v roku 1324 bratislavská kapitula uviedla Abraháma a jeho manželku Margarétu opäť do vlastníctva Čeklísa. Abrahám bol pravdepodobne zakladateľom Čeklískej vetvy grófov z Pezinka a Svätého Jura.
V roku 1351 sa spomína Abrahámov vnuk Mikuláš z Čeklísa. S manželkou mali len dcéry a preto si vymohol u panovníka Ľudovíta Veľkého, že dediť môžu aj dcéry. Hrad sa tak, po smrti Mikuláša z Čeklísa a po smrti jeho manželky v roku 1361, dostal do spoločného vlastníctva sestier Angely, Margity a Anny s manželmi.
V roku 1392 vymenili hrad Čeklís s kráľom Žigmundom Luxemburským za jeho hrad Oponice. Už v roku 1393 sa hrad s panstvom stali doživotne majetkom magistra Karola Krbavského. Ten sa pravidelne dostával do susedských sporov s okolitými panstvami. Už v roku 1421 ho kráľ Žigmund dostal späť. V roku 1424 mal hrad v zálohe za 3000 florénov bavorské knieža Ľudovít.
V roku 1426 dostali hrad do zálohy bratislavský župani, bratia Juraj a Štefan Rozgonyovci. V roku 1437 sa hrad už nachádza v ich trvalej držbe. Keď Turci zajali Jurajovho syna Šebestiána Rozgonyho, tak otec sa snažil nazhromaždiť výkupné. Preto dal polovicu Čeklískeho panstva do zálohy grófom Imrichovi a Ladislavovi z rodu pezinských a svätojurských grófov. Druhú polovicu dostala Jurajova dcéra Helena, ktorá sa vydala za spomínaného grófa Imricha. Celá táto transakcia sa nepozdávala ostatným členom rodu a vypukli dlhotrvajúce súdne spory. Hrad v tom čase spravovali hradní kapitáni.
V roku 1458 sa spomína ako majiteľ hradu spomína manželka Šebestiana Rozgonyová, rodená Barbora Dengelengi. V roku 1487 sa Ladislav Rozgony a gróf Šimon z Pezinka a Sv. Jura sporili o vlastníctvo hradu. Hrad počas sporov veľmi spustol.
Hrad s najväčšou pravdepodobnosťou zanikol počas husitských spanilých jázd do oblastí Západného Slovenska, predovšetkým do okolia Bratislavy a Trnavy. Pri jednej takejto výprave tiahli od Bratislavy cez Čeklís k Šintave. Tiahli po území patriacich do vlastníctva ich úhlavných nepriateľov – Rozgonyovcov. Čeklís sa neskôr stal súčasťou šintavského panstva. Svedčí o tom donačná listina z roku 1523, kde panovník Ladislav V. udeľuje donáciu na toto panstvo Alexandrovi Thurzovi. Správy o hrade potom zanikajú.
Zánik hradu

V čase rákocziho povstania hrad i poddanská obec Čeklís boli vypálené. Dedinu opäť postavili, ale hrad zostal v ruinách. Majiteľ Jozef Eszterházy si nechal postaviť neďaleko hradu barokový kaštieľ (1720 - 1722).
Povesť
Zaujímavosťou Čeklísa je tajná podzemná chodba budovaná na výšku jazdca, ktorá v minulosti viedla až na hrad Biely kameň. K hradu Čeklís sa viaže zaujímavá povesť. Táto povesť hovorí o tom, ako pevnosť dobyli Turci, zajmúc snúbenicu čeklískeho hradného kapitána. Turecký vodca, paša Kujan, sa do devy zamiloval a pokúšal sa ju zviesť. Jednej noci jej ukázal hviezdu, rieknuc, že je to hviezda jeho života, a že kým žiari, bude sa usilovať o jej srdce. Vtom však hviezda náhle spadla a spolu s ňou spadol i paša prestrelený šípom čeklískeho hradného kapitána, ktorý takto oslobodil svoju milú i hrad Čeklís.
Súčasný stav

Do dnešných čias sa z hradu zachovali iba nepatrné zvyšky múrov. V hradnom areáli s výhľadom na Podunajskú nížinu, Bratislavu a Bratislavský hrad sa nachádza rozpadajúca sa vodáreň, ktorá bola postavená v štýle hradnej veže, takže nezasvätený návštevník ju môže považovať za súčasť hradu. 
V susedstve hradu sa nachádza kostol zasvätený sv. Štefanovi – kráľovi. Kostol a hrad sú oddelené už z časti zasypanou, 10 m širokou priekopou. Priekopa na jednej strane ústi do strže a na druhej strane je po niekoľkých metroch zasypaná. Vieme, že okolo hradu boli obranné valy, ktoré sú v súčasnosti zasypané.
Od r. 2010 tu prebiehal archeologický výskum, odkryli sa ďalšie časti hradných múrov.
Prístup: Z centra Bernolákova na západný okraj obce k vyvýšenine nad potokom Čierna voda, na ktorej sa medzi kaštieľom a kostolom nachádzajú pozostatky hradu.