Kaštieľ Machatka

KAŠTIEĽ MACHATKA
Z viacerých pamiatok záhorského mesta Senica ležiaceho na západnom Slovensku, neďaleko hraníc s Rakúskom a Českou republikou zaujme najmä neskorobarokový kaštieľ. Kaštieľ postavili v roku 1760. Kaštieľ je umiestnený do areálu parku, ktorý bol pôvodne oveľa rozsiahlejší a vysadený vzácnejšími drevinami s piliermi, medzi ktorými boli kovové mreže. Oplotenie bolo odstránené v 50. rokoch 20. storočia. 
Pôdorys
Dvojpodlažná, trojtraktová budova typickej symetrickej barokovej dispozície, ktorá má stredný väčší trojosový a na bokoch dva menšie mierne vystupujúce dvojosové rizality. Autorom projektu kaštieľa je údajne rakúsky architekt Franz Anton Hillebrandt (1719-1797). Od roku 1742 dvorský a uhorský komorný architekt a od roku 1757 riaditeľ dvorských a verejných stavieb v Uhorsku. V rokoch 1978-1984 bol kaštieľ renovovaný a odvtedy je sídlom Záhorskej galérie.
Fasáda kaštieľa je po celom obvode stavby horizontálne členená kordónovou rímsou. Prízemie je vertikálne členené lizénami s rustikou a poschodie pilastrami s rímsovými hlavicami. Celkovú plasticitu prilácie fasády umocňujú vzdúvajúce sa okrídlené supraporty nad obdĺžnikovými oknami na poschodí. Hlavný vstup do objektu je architektonicky zdôraznený výrazným portálom, ktorý má predstavené stĺpy s korintskými hlavicami, na ktorých spočíva balkón pôdorysne prehýbaných tvarov s kamennou balustrádou na zábradlia.
 
Na záhradnej strane fasády je predstavaný podjazd, projektovaný vo forme štvorbokej veže na prízemí s polkruhovými arkádami a na poschodí s malou kaplnkou, na strope ktorej sa zachovali zvyšky ilužívnej barokovej freskovej výmaľby s figurálnym náboženským motívom.
 
Na prízemí má kaštieľ v strednej tretine pôdorysu veľkú trojloďovú pilierovú dvoranu, zaklenutú pruskými klenbami, oddelenými medziklenbovými pásmi. Na poschodí nad ňou je umiestnená veľká sála s rovným plochým stropom, s kvalitnou akustikou, používaná pôvodne ako hudobný salón. V ostatných menších priestoroch sú väčšinou pruské a kláštorné klenby, pričom rohy miestností sú niekde obohatené polkruhovými výklenkami architektonicky orámovaných ník. Budovu ukončuje rozmerná manzardová strecha, ktorá je opticky oživená na všetkých stranách pôvodnými vikiermi.

Súčasnosť
Kaštieľ obnovili a zrekonštruovali v sedemdesiatych rokoch 20. storočia. Od roku 1984 v ňom sídli Záhorská galéria, ktorá dokumentuje vývoj a súčasnosť výtvarného umenia záhorského regiónu. Galéria nepravidelne usporadúva letnú expozíciu "Umelci Záhoria", ktorá je zostavená z najhodnotnejších diel na Záhorí.