Považský hrad

POVAŽSKÝ HRAD
Považský hrad je zrúcanina hradu na strmom vrchu na pravom brehu Váhu, neodmysliteľná silueta Považia nachádzajúca sa neďaleko Považskej Bystrice. Považský hrad bol postavený koncom 13. storočia ako odozva na vpád Tatárov na Slovensko a mal chrániť pod ním prechádzajúcu považskú cestu. Na hrade sa vystriedal rad majiteľov, ale keď sa v priebehu 17. storočia niektorí zapojili do protihabsburského povstania, dal cisár Považský hrad v roku 1698 zničiť.
Z Považského hradu je pekný výhľad na Považie a Strážovské Vrchy. Najľahšia cesta na hrad vedie z Považského Podhradia a trvá približne 20 minút. Majiteľom hradu je dnes Mesto Považská Bystrica.

História

História hradu je spojená s významným uhorským rodom Podmanických. Po veľkom požiari v roku 1543 ho prestavali a rozšírili o tzv. predhradie. V roku 1698 hrad zničili cisárske vojská. Odvtedy sa postupne rozpadáva a dnes je ruinou. Výstup k hradnej zrúcanine je príjemnou prechádzkou. Zo zvyškov veže na najvyššom mieste brala sa ponúka výborný výhľad na Váh a Manínsku tiesňavu.
Presné doklady na čas vzniku tunajšieho kráľovského hradu sa nezachovali. Podľa neoverených správ hrad bol vystavený už v roku 1128 na ochranu dôležitej považskej cesty. Prvá zmienka je však z roku 1316 ako Bystrický hrad. V roku 1458 ho kráľ Matej daroval Podmanickovcom (známi sú najmä Ján a Rafael). Noví majitelia opravili všetky objekty a hrad rozšírili. Veľký požiar v roku 1543 ťažko poškodil jednotlivé stavby. Pri oprave zmenili niektoré architektonické prvky a hrad rozšíri o predhradie. Podmanickovcom patril hrad do vymretia roku 1558.

Ďalší majitelia, Balassovci, adaptovali starý palác a vykonali ďalšie opravy ostatných budov. Napriek opravám v roku 1631 opustili nepohodlný hrad a presťahovali sa do nového, renesančného kaštieľa pod hradom. V roku 1684 obliehalo hrad vojsko cisára Leopolda I., keď ho krátko predtým obsadili tököliovské vojská. Z obavy, aby sa nestal sídlom povstalcov, ho cisár nechal v roku 1698 zničiť. Tunajšie panstvo v roku 1895 kúpil barón Popper.

Súčasnosť

Najstaršou časťou hradu bola veža, stojaca na najvyššom bode brala, a gotický palác. Veľké predhradie oválneho tvaru obklopoval hradný múr, ktorý chránili zo SV dve hranolové veže. Prístupová cesta, vedúca na hrad zo severovýchodu, je v teréne dodnes viditeľná. Vstupnú bránu chránila hranolová veža s barbakanom.

Čiastočne sa zachovali múry paláca, veží a opevnenia. Na paláci sú viditeľné otvory okien, miestami so zachovanými renesančnými rímsami. Z bývalých hospodárskych budov, postavených na nádvorí, sú viditeľné len časti múrov, prípadne ich základy. V niektorých priestoroch sú zvyšky renesančných klenieb.

Povesti: O krásnej Hedvige, O kráľovi Matejovi, O Jánovi Podmanickom

O vrchu Cigánka
Na severozápad od bystrického hradu sa vypína vrch o ktorom sa rozpráva povesť, že kedysi dávno, v doline pod horským hrebeňom pracoval raz istý gazda so synom Jankom. So sebou si do práce vzali v uzlíčku slaninu, ktorú si odložili do kríkov. Tú im ukradla cigánka, keď ju Janko zazrel, zvolal za ňou strašnú kliatbu: "bodaj by si skamenela" a len čo to doriekol, na mieste kde bola cigánka vyrástol mohutný skalnatý vrch, ktorý sa podnes volá cigánka.
Prístup: autom ku kostolu v Považskom Podhradí, odtiaľ pešo  po žltej značke asi 30 min. (na konci krátky strmý výstup)