Manínska a Kostolecká tiesňava

Manínska a Kostolecká tiesňava

Manínska a Kostolecká tiesňava patria medzi najkrajšie miesta na Slovensku. Manínska tiesňava je najužší kaňon na Slovensku a Kostolecká tiesňava má najväčší skalný previs na Slovensku. Nachádzajú sa v Strážovských vrchoch neďaleko Považskej Bystrice. Zaujímavosťou je, že oboma z nich prechádza cesta, po ktorej sa bežne prechádza autami. 

Kostolecká tiesňava - s výmerou 29,80 ha pri ochrannom pásme 30,50 ha bola za prírodnú rezerváciu vyhlásená v roku 1970.
Kostolecká tiesňava je zhruba 500m dlhá skalnatá tiesňava s rozlohou 60 ha. Nachádza sa neďaleko Považskej Bystrice v Strážovských vrchoch. Kostolecká tiesňava vznikla epigenetickým zarezávaním sa manínskeho potoka do vápencového bradla Drieňovka. Vznikla tak prelomová úžina lemovaná skalnými stenami. Je peknou ukážkou zvetrávania skalných vápencových stien. Nachádza sa tu jeden z najvačších skalných previsov v Západných Karpatoch. Skalný previs je nazývaný Strecha Slovenska. Pod prevysom môžme zhliadnuť veľký otvor do skaly, ktorý nazývajú skalné vráta. Vráta vznikli rozrušením skalnej steny a vypadnutím skalného bloku z nej. Navôkol sú nádherné sutinové kužele. Na území tiesňavy sa nachádza veľa chránených druhov rastlín a živočíchov. Kostolecká tiesňava bola vyhlásená v roku 1970 za prírodnú rezerváciu.

Manínska tiesňava
Manínska tiesňava bola v roku 1967 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu. Rozloha jej vlastného územia je 117,63 ha, pričom ochranné pásmo zaberá plochu 70,49 ha.
V severozápadnej časti Strážovskej hornatiny, 6 km od Považskej Bystrice medzi Veľkým Manínom ( 891 m.n.m.) a Malým Manínom
( 812 m.n.m.) sa nachádza prekrásny vápencový kaňon Manínska tiesňava, ktorý je najužším skalným kaňonom v strednej Európe. Svojou divokou, romantickou krásou priťahuje obdivovateľov z blízkeho i vzdialeného okolia. V blízkom okolí Manínskej tiesňavy je možné navštíviť Kostoleckú tiesňavu, v ktorej sa nachádza najväčší skalný previs v Karpatskom oblúku.

Je epigenetického pôvodu, vznikla zarezávaním sa Manínskeho potoka do vápencového brala. Potok svojou eróznou činnosťou vytvoril hlbokú a úzku tiesňavu, čím vznikli obidva Maníny. Vírivý pohyb väčších skalných úlomkov obrusoval v stenách krútňavové kotly a obrie hrnce. Najmohutnejšie z nich možno vidieť v prvých vrátach tiesňavy.

Postupným zvetrávaním vápencov vznikali zase zaujímavé skalné útvary: Kačacia skala, Veža nad úžinou, Tisia veža, Dračí hrebeň, Jašteričí hrebeň, Slnečné steny s Líščím kuloárom, Manínska stráž, Stratené veže, Skala nad Rozprávkovou lúčkou, Ostrá. Skala s názvom Posledná a druhé vráta tvoria záver Manínskej tiesňavy. Pukliny v skalách Manínov hlboké až 16 m vytvorili mnohé jaskyne. Na severozápadnom úpätí Veľkého Manína vyviera niekoľko minerálnych prameňov.