Hrad Korlátka

HRAD KORLÁTKA

Korlátsky hrad je jeden z viacerých hradov, ktorý nájdete v Malých Karpatoch. Tento konkrétne sa nachádza pri obci Cerová v časti Rozbehy, na západnej strane Malých Karpát. Hrad sa rozprestiera na krátkom skalnatom výstupku v nadmorskej výške 455 m. Hrad Korlátka a hrad Branč boli majetkom Abovcov.
Korlátka je zrúcanina hradu strážiaceho tzv. Českú cestu. Hrad pochádza z 13. storočia, opustený bol v 18. storočí. Dnes sa z neho dochoval črep valcovej veže (na Slovensku ojedinelé), zvyšky paláca a hradieb. Najviac zachovaná je hospodárska budova v predhradí.
História
Na začiatku 14. st. bol majetkom mocného pánu Váhu a Tatier, Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý oň prišiel pri bitke s uhorským kráľom Karolom I. Korlátsky hrad sa tak stal r. 1321 kráľovským majetkom.

V roku 1394 kráľ Žigmund daroval hrad vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc za verejné služby. Po Stiborovej smrti, v roku 1414 zdedil hrad i celé panstvo jeho syn Stibor II. Keďže on v roku 1434 zomrel bez potomkov, hrad sa opäť stal kráľovským majetkom. Niekoľkokrát bol na hrade sám kráľ Žigmund. V roku 1944 sa na hrade usalašil akýsi lúpežný rytier, Ján Moravanský. Neprestajne znepokojoval a prepadával blízke i ďaleké okolie. Jeho bačovanie však netrvalo ani rok.

Už v roku 1445 bol hrad majetkom Mikuláša z Uljaku, od ktorého ho kúpil za 4000 zlatých dukátov Osvald z Bučian. K hradnému panstvu vtedy patrili dediny: Nádaš, Jablonica, Svätý Jur /dnešné Prievaly/, Novesko a Podhradie /Lieskové/.

Osvaldov syn sa stal neverným panovníkom a preto mu skonfiškovali všetky majetky, teda aj cerovský hrad a pripojili ho ku kráľovským majetkom. Roku 1485 kráľ Matej Korvín prepustil hrad za 6000 dukátov členovi rytierskeho rádu, Jánovi Plaknerovi. Toto však nenadobudlo platnosť, lebo i v budúcnosti užíval hrad pán z Bučian. Po vymretí rodiny ho zdedil župan František Nyáry. V roku 1578 bol spolumajiteľom hradu Gašpar Pongrácz a jeho brat Ján z Oponíc. Do roku 1700 sa tu vystriedali Pongrácovci i Appóniovci. Istý čas mal na hrade majetkový podiel i šľachtičný rod Wiindisschgrätzovcov.
V roku 1740 bývalo na hrade už len niekoľko panských hajdúchov, ktorí strážili väzňov v hradných pivniciach. Napriek tomu, že bol hrad ešte zachovalý, panstvo ho opustilo a odsťahovalo sa do pohodlnejších kaštieľov v Jablonici a na Lieskovom.
Hrad od polovice 18 st. pomaly pustol. Z jednotlivých stavieb sa zachovali zvyšky múrov horného hradu a súvislejšie úseky dolného opevnenia.
Povesť
O hrade Korlátko sa však traduje niekoľko povestí. Jedna z najznámejších má názov Hajdúsi na cerovskom hrade:
Na cerovskom hrade žil pán, ktorého ľud iba zloduchom nazýval. To preto, že zle zaobchádzal s poddanými, nechával ich palicovať na dereši. Raz jeden poddaný, menom Mišo, neprišiel do roboty na panské. Prikázal pán svojim drábom, aby chorého na na kravách na jeho hnojnom voze doviezli do hradu a aby ho strestali tridsiatimi palicami. Pandúri vykonali, ako im pán nakázal. Keď dobitého Miša nakladali na voz, prišlo dvanásť hôrnych chlapov na čele s Jánošíkom. Zbojníci poviazali pandúrov a obliekli sa do ich šiat. Časť s Jánošíkom šla k pánovmu hradu. Pána priviazali na dereš a dávali mu na zadok dosiaľ, kým pred vlastnými poddanými nesľúbil, že aj on sám i jeho pandúri budú lepšie s ľudom zaobchádzať. Odvtedy sa ľuďom uľavilo a pán cerovského hradu zmäkol.

Poklady na hrade Korlátka

Zaujímavé je, že tento zdanlivo nenápadný hrad Korlátka sa opakovane spomína v súvislosti s ukrytými pokladmi. Podľa jednej z verzií o ukrytom bohatstve sa pod hradom kľukatí podzemná chodba. Na jej konci má byť zasypaná kolmá šachta. A na jej dne skutočný zlatý poklad.
Podľa druhej verzie je na hrade zasypaná studňa, ktorá skrýva poklad. Objaviť ho je možné len na deň Sv. Jána. Nájde ho len ten, kto bude mať kvet papradia. Druhá alternatíva, ktorá sa s kvetom nespája je pravé poludnie Bielej soboty. Svojho času v týchto dňoch prenikli do podzemia miestni drevorubači. Po prvý krát ich vyľakali strážcovia – duchovia. Po druhý krát, riadiac sa radou starej bylinkárky, po celý čas odriekali Otčenáš po spiatky. Pravdepodobne by uspeli, keby hlásnik neodtrúbil koniec dňa. Podľa ich slov už videli záblesky zlata, keď sa museli zvrtnúť a utiecť von. Ak by to nestihli, ostali by v podzemí uväznený navždy
Veterný park

Novou atrakciou v blízkosti hradu je Veterný park. Nachádza sa na Vápenkovej skale asi 1 km od hradu. Štyri veterné turbíny umiestnené na 76 metrov vysokých stožiaroch sú viditeľné z prístupových ciest k hradu. Spolu s lopatkami vrtule toto technické dielo dosahuje výšku 100 m. Do prevádzky bol park odovzdaný v auguste roku 2003. Výkon turbín je v závislosti od rýchlosti vetra 3,5 - 16 m/s, 200 až 660 kW. Predpokladaný výkon uspokojí spotrebu energie pre 1500 domácností. Ročne ochráni ovzdušie od produkcie kysličníku uhličitého z fosílnych palív v celkovom objeme 3270 ton.
Súčasnosť
Dnes ostalo z hradu Korlátka /Korlátko/ zachovaných niekoľko fragmentov horného hradu a súvislé úseky dolného opevnenia. Aj napriek dobrej dostupnosti je hrad takmer neviditeľný. Náletová zeleň a divo rastúce dreviny ho z veľkej časti prekryli. V súčasnosti sa o hrad stará 13. zbor skautov Bratislava - Petržalka spolu s 80. zborom skautov Ginko Piešťany.
Ďalšie názvy: Korlátsky hrad, Korlátko, Korlátky, Cerovský zámok, Konrádov kameň, 1324 Korlathkeu, 1399 Korlathkw, Kunradstayn, 1443 Koratowe Kameny, Kunradi Lapide, Karlátkó, Konradstein

Prístup: Z Rozbehov (SAD), od požiarnej zbrojnice po žltej značke sa za 15 min. dostanete ku chate pri vstupe do lesa. Odtiaľ odbočuje chodník s tvarovou značkou, po lúke k zrúcanine hradu (2 min). Ďalšie, dlhšie turistické prístupy ku Korlátske sú z obce Prievaly alebo Buková.