Jaskyne Deravá skala a Tmavá skala

Jaskyne Deravá skala a Tmavá skala

Deravá skala a Tmavá skala sú dve takmer protiľahlé jaskyne. Obe sa nachádzajú v Mokrej doline, ktorou prechádza náučný chodník. Prístup k jaskyniam je veľmi jednoduchý. Priamo v Plaveckom Mikuláši sa začína zelená turistická značka, ktorej súčasťou sa v hornom konci obce stáva náučný chodník pokračujúci Mokrou dolinou.
Jaskyňa Deravá skala (vrstevnato - rútivá jaskyňa)
Verejnosti voľne prístupná jaskyňa
Jaskyňa Deravá skala je situovaná na pravej strane Mokrej doliny na úpätí vápencového brala pod plošinou Javorinka. Asi 10 m nad potokom je vstup do jaskyne, ktorá má tvar mohutného previsu. Otvor jaskyne vďaka veľkým rozmerom výška 13 m a dĺžka 26 m) pripomína železničný tunel. Vytvorila sa v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu mrazovým zvetrávaním. Jaskyňu tvorí 26 m dlhá a 15 m široká portálová sieň s chudobnou výzdobou. Jej priestory sú vytvorené na tektonickej pukline činnosťou podzemných vôd a rozšírené priesakovými vodami obohatenými o oxid uhličitý, ale aj mrazovým zvetrávaním.

Okrem geomorfologického významu má veľké archeologické hodnoty. Predstavuje lokalitu, ktorá bola osídlená človekom už v paleolite. V jaskyni sa našli stopy človeka Homo sapiens z obdobia 30 000 až 40 000 rokov pred n. l. Jaskyňa bola osídlená aj v neolite a stredoveku. Výskum potvrdil, že Dzeravá skala (ako ju volajú domáci) bola už v časoch mladého paleolitu miestom pobytu pravekých lovcov.

Najstaršie archeologické nálezy pochádzajú z paleolitu: hroty z mamutieho kla, jaspisové a pazúrikové nožíky, lištové hroty, škrabadlá a kostené hroty mladečského typu. K neolitickým nálezom patria fragmenty keramiky, kostené šidlá, nože a brúsené kamenné sekery, ako aj hrob s detskou kostrou v skrčenej polohe. Jaskyňa je aj významnou paleontologickou lokalitou.
Jaskyňa Tmavá skala (vrstevnato-riečna jaskyňa)
Verejnosti je do jaskyne vstup zakázaný
Puklinová jaskyňa Tmavá skala sa nachádza v hornej časti kaňonovitej Mokrej doliny v Malých Karpatoch pod vrchom Polámané. Vchod do jaskyne je približne 40 m nad potokom oproti jaskyni Deravá skala. Otvor do jaskyne sa nachádza pod 10 m vysokou skalnou stenou. Ide o 45 metrov dlhú inaktívnu fluviokrasovú jaskyňu. Chodba S-J smeru je horizontálneho priebehu a je bez kvapľovej výzdoby. Jaskyniari predpokladajú jej ďalšie pokračovanie. Maximálna šírka chodby je 8,5 m, výška 1,5 - 2, na konci jaskyne až 4 m.

Jej význam je hlavne geologického, geomorfologického a paleontologického hľadiska. Vznik jaskynného priestoru sa dáva do súvisu s potokom pretekajúcim Mokrou dolinou. Na skalnej stene, pod ktorou je vchod do jaskyne, môžeme pozorovať styk vápencov a kremitých pieskovcov. V jaskyni sa našlo veľa zvyškov fosílnych stavovcov. Zistili sa i stopy po činnosti človeka (črepy od neolitu až po stredovek). Dominantným prvkom v pleistocénnej faune jaskyne bol medveď jaskynný - Ursus ex. gr. spelaeus Rosenm. Jeho kosti a zuby sa v jaskynných sedimentoch nachádzajú v hojnom počte. Sú však veľmi často poškodené. Odhaduje sa, že jaskynné sedimenty by mohli obsahovať zvyšky desiatok jedincov mnohých generácií druhu.