Smolenický zámok

SMOLENICKÝ ZÁMOK
Na mieste dnešného Smolenického zámku na úpätí Malých Karpát stál kedysi stredoveký hrad. Bol postavený 14. storočí ako posledný zo strážnych hradov pri malokarpatských priesmykoch. Na konci 18. storočia hrad spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel a zostali z neho iba ruiny. Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálfiovci, stavať na hradných ruinách terajší Smolenický zámok, ktorý dobudovali až po roku 1945.
História

V 15. storočí vzrástol význam Smoleníc, lebo v obci bol vybudovaný hrad, ktorý sa stal centrom a sídlom smolenického panstva. Začiatkom 16. stor. získavajú Smolenice Országhovci. V roku 1777 preberá Ján Pálffy do zálohu smolenické panstvo. Pálffyovci neobývali Smolenický hrad, ktorý už za posledného Erdo dyovca - Krištofa III. upadal, lebo nebolo finančných prostriedkov na údržbu. Dielo skazy bolo dovŕšené v období napoleonských vojen, keď zhorela hlavná budova hradu aj s vežou.
Terajší Smolenický zámok sa začal budovať na začiatku 20. st. majiteľ smolenického a dobrovodského panstva gróf Juraj Pálffy st. Prvé práce na hradbách zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Gróf Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta.
Prvá svetová vojna bola príčinou prerušenia stavebných prác na zámku. Niektoré miestnosti boli len provizórne upravené a bol v nich umiestnený archív rodu Pálffyovcov. Až do skončenia druhej svetovej vojny sa na stavbe nepokračovalo.
V roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát, zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Zámok bol dostavaný, zariadený a 26.6.1953 bol odovzdaný Slovenskej akadémie vied (SAV), aby sa stal reprezentačným miestom pre stretnutia vedcov z celého sveta.
Vo vnútri zámku sa nachádza niekoľko štýlovo upravených salónov a chodieb, ale nenachádza sa tu žiadne historicky cenné vybavenie.
Súčasnosť
Na zámku sa konajú svadby a organizujú sa v ňom národné i medzinárodné vedecké konferencie, čo určite neprospieva zachovaniu jeho pôvodného rázu, ale na druhej strane je to pre zámok skoro jediný zdroj príjmov, z ktorého môžu hradiť jeho nákladnú údržbu. Od brány po vežu zdolávajú turisti 156 schodov. Pálffyovci majú na miestnom cintoríne hrobku.