Kaštiele v Trstíne

KAŠTIELE V TRSTÍNE
Osudy historických kaštieľov – v minulosti spoločne so zámkami najkrajších a najreprezentatívnejších svetských stavieb na Slovensku – sú rôzne. Tie menej šťastné chátrajú či dokonca zanikajú, tie šťastnejšie sa stávajú sídlami najrôznejších inštitúcií – múzeí, galérií, hotelov a iných.
V obci sú dva kaštiele. Renesančný – v strede obce a barokový kaštieľ, pôvodne na jej severnom okraji v parku.
Do druhej spomínanej kategórie patrí i barokový kaštieľ v Trstíne, vieske situovanej v podhorí Malých Karpát. Výnimočná stavba, ktorá trochu evokuje dom rodiny Addamsovcov, slúži dnes ako reedukačné centrum pre mládež. Kaštieľ vybudoval šľachtický rod Motešických v 18. storočí na staršom gotickom a renesančnom základe. Stavba zaujme tromi vežovitými rizalitmi. Za kaštieľom sa rozkladá historický park s viacerými veľmi starými drevinami. Kaštieľ, nachádzajúc sa vo vyvýšenej polohe, predstavuje prirodzenú architektonickú dominantu obce a len málokto ho prehliadne.
História
V parku sa nachádza zaujímavý prvok „kamenná brána - kamenný oblúk“ Je možné, že je pozostatkom pôvodných stavieb, resp. je možné, že bol súčasťou nejakej romantizujúcej stavby. Podľa starších občanov viedla pod ním cesta, ktorou vraj vodili previnilcov pred súd k súdnym kameňom. Podľa výpisu z kroniky sú pozostatkom starších súdov - „Súdne kamene“.
Súdne kamene sa nachádzali v severnej časti parku pravdepodobne v priestore, ktorý je na mape z r. 1896 vyznačený ako štvorec kde končí cesta. Súdne kamene majú podobu kvádra a sú na nich mená zástupcov význačných uhorských rodov – Hunyady, Pálfy, Eszterházy, Seczeny, Bargyany, Dévardy, Országh, Vertöczi, Báthory, Nádasdy, Pászmanyi, Zrijni.

Renesančný kaštieľ bol postavený v prvej polovici 17. storočia a v 18. storočí nadstavaný o jedno poschodie. Barokový kaštieľ bol postavený rodinou Motesiczky v prvej polovici 18. storočia ako poschodový. V roku 1866 kaštieľ a majetok sobášom s Idou Motesiczkou prešiel do vlastníctva Ferdinanda Kuschkera. Jeho syn Nandor Kuschker vlastnil majetok a kaštieľ už v roku 1896 (Ferdinan zomrel v roku 1895). V roku 1930 bol majetok odkúpený vtedajším riaditeľom Smolenickej chemickej továrne Jozefom Pálffym, Ing. Rudolfom Strohbachom. Jeho dedičom a posledným majiteľom bol jeho adoptovaný syn Hasselmann.
Poslední majitelia opustili kaštieľ a celý majetok v roku 1944. Cez vojnu a nejaké obdobie po vojne bol kaštieľ prázdny a voľne prístupný. Po roku 1945 bol v kaštieli zriadený sirotinec, neskôr detský domov. V roku 1962 boli sem premiestnené dievčatá z výchovného ústavu v Hlohovci a od roku 1968 je tu výchovný ústav mládeže pre dievčatá.
Pôdorys
Trojpodlažný, z väčšej časti podpivničený objekt je postavený na pôdoryse písmena T. Bloková stavba na obdĺžnikovom pôdoryse s tromi vežovými rizalitmi na východnej strane. Stredný rizalit má na prízemí dva vstupy. Dispozícia je dvojtraktová, pričom uličný (východný) trakt je užší (chodba) ako parkový (západný). Slohovo pomerne čistý barokový kaštieľ mal vo svojom okolí pravdepodobne aj menšiu plochu barokovej záhrady, z ktorej sa v súčasnosti nič nezachovalo.
Posledné riešenie parku pochádza pravdepodobne z polovice 19. storočia, kedy bolo módnou záležitosťou vidieka budovať kaštiele s parkom v prírodno-krajinárskom štýle. Kaštieľ a park predstavujú sídlo pôvodne zámožnej rodiny orientovanej predovšetkým na poľnohospodársku výrobu.
Súčasnosť

V kaštieli je v súčasnosti (august 2004) reedukačný domov pre mládež. Park je uzavretý, verejnosti neprístupný.