Plavecký hrad

PLAVECKÝ HRAD
Zrúcanina Plaveckého hradu sa nachádza (v minulosti nazývaný aj Detrech, hrad Polovcov, Podplšec) nad obcou Plavecké Podhradie na kopci Pohanská na západnom úpätí Malých Karpát. Pri severnom úbočí sa nachádza vchod do Plaveckej jaskyne. Traduje sa, že v systéme jaskýň pod hradom sú ukryté hradné poklady.
História
Hrad vznikol ako kráľovská pohraničná pevnosť medzi rokmi 1256 až 1273. Od roku 1398 bol majetkom Stibora zo Stiboríc. Do 16. storočia ho vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, potom Seréďovci, 1553 – 1575 Fuggerovci, po nich Balašovci.
Po Fuggerovcoch sa panstva ujali Bakičovci a poslednú kapitolu života zažil hrad v rukách veľmožského rodu Pálffyovcov. Ich dielom je dostavba hospodárskych a obytných budov a zosilnenie opevnenia dolného hradu ďalšou delovou baštou. 
Počas povstania Františka II. Rákaciho v r. 1705 – 1706 sa o hrad ešte naposledy bojovalo, no vojnové udalosti ho natoľko poškodili, že sa stal neobývateľným. V priebehu 18. a 19. stor. sa pod náporom zubu času sformovala charakteristická silueta ruiny s dvojicou dominujúcich pozostatkov hranolových veží a mohutnými delovými baštami, ktoré spájajú dokopy výborne zachovalé hradby opevnenia.
Na Plaveckom hrade bola v rokoch 1579 - 1582 známa tlačiareň kazateľa P. Borzemiszu. Tlačili sa tu kalendáre a náboženské knihy s protestanstkými kázňami. Hrad sa preslávil i činom Petra Bakiča, ktorý oslobodil z Holíčskeho hradu Zuzanu Révayovú a chránil ju na Plaveckom hrade. Pod hradom sa nachádza sústava jaskynných chodieb, ktorých spojitosť s hradom nie je vylúčená. A snáď sú v nich ukryté i hradné poklady. Na hrad možno vystúpiť z Plaveckého Podhradia po modrej turistickej značke za 30 minút.
Na susednom dominantnom kopci vzniklo už takmer pred takmer tromi tisíckami rokov hradisko. Rovnakú lokalitu si pre svoje opevnenie zvolili na prelome letopočtov Kelti. Ich mohutné valy dodnes obopínajú rozľahlý vrchol návršia Pohanská v bezprostrednom susedstve stredovekého hradu.
Pôdorys

Pevnosť tvorila hradba, vymedzujúca obdĺžnikový areál na vrchole brala a štíhla hranolová veža na jeho najvyššom výbežku. Vďaka polohe v citlivom priestore pohraničia bol hrad už tesne po svojom vzniku svedkom bojov uhorských a českých vojsk.
Súčasnosť
Bohužiaľ ani v 20. stor. sa proces deštrukcie hradu nezastavil. V priebehu jeho prvej polovice sa postupne rozpadla skoro celá obytná veža a v 90-tych rokoch sa do nádvoria zrútila podstatná časť jednej z dominánt ruiny – východnej hradnej veže, situovanej na vrchole brala. Neustále napredujúci proces rozpadu nám dnes pripomínajú aj kritické poruchy poslednej stojacej steny hradného paláca a hradnej brány.
 
Po storočia pustnutia a nezáujmu sa hrad konečne dočkal aktivity, zacielenej na jeho záchranu. V rámci projektu Odklínanie hradov, si zrúcaninu zobral pod patronát 91. skautský zbor z Bratislavy. Mladí dobrovoľníci sa zameriavajú najmä na čistenie hradného areálu od náletovej zelene, ktorá nebezpečne narúša murivá. Odstránenie nežiaducej vegetácie je prvým a nevyhnutným krokom na dlhej ceste k záchrane Plaveckého hradu.
Prístup: autom do Plaveckého Podhradia, odtiaľ (železnicná stanica) pešo po modrej asi 1 hod.