Rozhľadňa Lipky
Po dlhých rokoch sa pod vrcholom starobylého hradiska Zámčisko opäť týči rozhľadňa. Rozhľadňa stojí v nadmorskej výške 418 metrov a je vysoká 11,5 metra. Poskytuje výhľad na tri svetové strany: východ, západ a juh. Vidno z nej celú Záhorskú nížinu lemovanú Karpatami, časť Trenčianskeho kraja, Horné Rakúsko, Moravu, oblasť Pálavy, Hustopečsko, Českomoravskú vrchovinu a v prípade vynikajúcej viditeľnosti aj siluety Álp. Neďaleko novej vyhliadky sa nachádza Hoštečná studnička s pitnou vodou. Na tomto mieste stojí drevená zvonička a menšia murovaná kaplnka so sochou Panny Márie.
Podľa zápisu v kronike obce Unín, ktorá patrila v 18. storočí do Holíčskeho panstva Františka Štefana Lotrinského a Márie Terézie, keď sa budúci rakúsky cisár Ferdinand I., v tom čase oficiálny zástupca cisára Františka I., pozeral ďalekohľadom z Viedne do širokého okolia monarchie, uvidel kopec Borovišťa nad Unínom v oblasti Slovenského Pomoravia. Ten ho zaujal natoľko, že sa sem v roku 1818 prišiel osobne pozrieť. Obyvatelia obce na tomto mieste postavili pamätný drevený kríž a vysadili lipy. Podľa prameňov z obecnej kroniky ich tu bolo ešte v roku 1934 dvadsať jeden. Dnes by tu stáli majestátne stromy, jeden z magických symbolov starých Slovanov, lipy. V roku 1902 sa konali v okolí Unína veľké vojenské manévre. V mieste výstavby rozhľadne vojaci vybudovali drevenú pozorovaciu vežu s výškou 60 metrov. Z nej potom priebeh manévrov osobne sledoval aj cisár František – Jozef I. Výstavba rozhľadne teda nadviaže na historicky doložené udalostí v dejinách obce a celého regiónu.
No podľa jedného z obecných príbehov, v druhej polovici dvadsiateho storočia, okolo roku 1968 lipy nenávratne, pravdepodobne z nenávisti, poškodil jeden miestny obyvateľ. Mohutné, zranené stromy podľahli tomuto činu a na mieste pamätníka zostali len dve menšie lipky, ktoré dodnes pripomínajú významnú časť obecnej histórie. Prvá turistická mapa z roku 1839 uvádza, že na panenskej lúke Borovišťa pri hradnom vrchu stál vyhliadkový pavilón Ferdinanda I., uhorského a českého kráľa Ferdinand V., zvaného Dobrotivý a Márie Anny Karolíny Pie Savojskej.
Zámčisko, bývalé hradisko, teraz len zalesnený masív je položený v nadmorskej výške 434 metrov. Vrchol situovaný v lese je od vyhliadkovej veže vzdialený približne 350 metrov. V minulosti sa tu nachádzalo praveké opevnené hradisko, ktoré osídlili a opevnili príslušníci jednej z najrozvinutejších kultúr staršej doby bronzovej okolo roku 1500 pred naším letopočtom.
Opis rozhľadne
Pôdorys je štvorcový s rozmermi 3,2x3,2 m. Z rozhľadne je pri priaznivom počasí možný výhľad na tri svetové strany – východ, západ a juh. Návštevník tak vidí Trenčiansky kraj, Horné Rakúsko, Česko, Pálavu i Českomoravskú vrchovinu. Na severnej strane sa nachádza vrch Zámčisko, ktorý bráni vo výhľade týmto smerom. Rozhľadňa je postavená z tvárnic a hore na vyhliadkovú plošinu sa dá dostať po oceľových rebríkoch bez zábradlí. Pri rozhľadni je informačno-vzdelávacia tabuľka, ktorá bude informovať o prepojení dvoch rozhľadní v dvoch cezhraničných regiónoch. Vybudovaním rozhľadne Lipky sa spoja opäť, a to aj prostredníctvom tlačeného materiálu s mapkou územia oboch regiónov a s vyznačením rozhľadní, cyklotrás, turistických trás, vodnej cesty a služieb podnikateľských subjektov v cestovnom ruchu.