Svoradova jaskyňa

Svoradova jaskyňa

Na západnom svahu vrchu Zobor, v nadmorskej výške 355 m n. m., nad ponorným prameňom pitnej vody, sa nachádza malá verejnosti voľne prístupná jaskyňa pomenovaná podľa známeho zoborského pustovníka sv. Svorada, ktorý ju podľa tradície obýval niekedy začiatkom 11. storočia.
Svoradova jaskyňa je dlhá 30 m, priechody medzi jej jednotlivými časťami sú však veľmi úzke, a tak sa v praxi vchádza len do prvej – vstupnej siene, dlhej 6,5 m, širokej 2-3,5 m a vysokej 2 m. V strope je 4 m dlhý vertikálny komín zužujúci sa na 15 cm širokú škáru. Smerom na sever pokračuje iba úzka chodba dlhá 2 m, ktorá ústi do ďalšieho menšieho priestoru.
V tejto sieni, ktorá – podobne ako ostatné časti jaskyne – nemá kvapľovú výzdobu, sa nachádza kríž so svätým obrázkom. Spred jaskyne sa vystúpivším otvára pekný, lež obmedzený výhľad. Svoradova jaskyňa je prístupná po značenom turistickom chodníku z Nitry – od zastávky MHD Liečebný ústav Zobor. Okrem jaskyne, ktorá patrí k podzemným, sú na prístupovom chodníku povrchové krasové formy, nazývané škrapy. Najčastejšie sú to pukliny vo vápencoch vymodelované do rozličných tvarov dažďovou vodou.
Legenda o sv. Svoradovi
Podľa legendy viedol Svorad pustovnícky spôsob života v jaskyni neďaleko kláštora. Celé dni tvrdo pracoval, temer nejedol a okolo pása nosil mohutnú kovovú reťaz, ktorá mu časom vrástla do tela. Aby neochabol v modlitbe ani počas noci, vymyslel si rozličné mechanizmy, ktoré mu zabránili zaspať. Sedával na pni obkolesenom ostrým tŕstím a keď ho premáhal spánok a jeho telo sa naklonilo na tú či onú stranu, tŕstie ho bolestivo bodlo. Na hlave mal položenú drevenú korunu, na ktorej zo štyroch strán viseli kamene. Vždy keď mu padla hlava, jeden z kameňov ho udrel.
Nad jaskyňou stojí starý, vyše 450-ročný železný kríž, ktorý tu postavili roku 1932, a je z veže zrúcaného nitrianskeho farského kostola sv. Jakuba, ktorý stál na dnešnom Svätoplukovom námestí. Na pamiatku morovej epidémie v roku 1739 sa zaviazali Nitrania konať 17. júla každoročne votívnu púť k svojim ochrancom – sv. Svoradovi-Ondrejovi a Benediktovi. O jaskyni sa traduje legenda kronikára Kosmasa, podľa kamennej sochy Bolestného Krista z roku 1746. Aj na samom vrchu Zobora (587 m) pod skalou je skalná diera dlhá asi 6 metrov. Povesť o nej hovorí, že turecký vezír tu zoskočil s koňom zo skaly a pádom vyryl v nej dieru.