Neobarokový kaštieľ Horné Lefantovce

NEOBAROKOVÝ KAŠTIEĽ (mladší kaštieľ)
Mladšie dejiny okolia pripomínajú dva kaštiele zo 17. a 19. storočia. Starší renesančný kaštiel z roku 1618 bol pôvodne stredovekým hradom, neskôr sídlom šľachtického rodu Elefánthyovcov. Stojí na vyvýšenej terase nad obcou a je obklopený parkom. Mladší kaštiel vznikol prestavbou paulínskeho kláštora zo 14. storočia o tri storočia neskôr. Medzi ďalšie významné rody tejto oblasti patrili Apponyiovci, ktorí pochádzali z neďalekých Oponíc.
Neobarokový kaštieľ, ležiaci v tichom lesnom prostredí, bol prebudovaný z kláštora, ktorý v roku 1369 založil Michal z Lefantoviec. Od roku 1636 do 1687 bol opravovaný a prestavovaný. V roku 1774 pribudlo druhé poschodie. Od roku 1836 bol majiteľom František Gyulay, ktorý prebudoval kaštieľ na šľachtické sídlo. V súčasnosti je v kaštieli liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb.
História
Pôvodne to bol paulínsky kláštor. V roku 1894 bol objekt zmenený na šľachtické sídlo. Ide o monumentálny neobarokovo-klasicistický kaštieľ. Jadro stavby je gotické z roku 1369. V obci založil v roku 1369 Michal z Lefantoviec paulínsky kláštor sv. Jána, ktorý sa stal za tureckého vpádu útočiskom paulínov z celého Uhorska.
Kláštor v roku 1636 opravili a opevnili, v roku 1687 prestavali. V roku 1774 ho zbarokizovali a zvýšili o druhé poschodie. Barokovou úpravou prešiel aj interiér kostola, kde došlo k výmene gotickej klenby a k freskovej výzdobe.  Po roku 1782 bol kláštor opustený a budovy spustli. V roku 1836 ho spolu s kostolom odkúpil František Edelsheim-Gyulay. Gyulayovci ho až v roku 1894 prestavali na kaštieľ podľa plánov budapeštianskeho staviteľa Jozefa Huberta.
Pôdorys
Kaštieľ je dvojposchodová budova postavená na obdĺžnikovom pôdoryse s vybiehajúcim krídlom v strede dispozície. Trojpodlažné blokové krídlo člení na priečelí bočný a stredný rizalit. Obytnú časť zdôrazňuje stredný rizalit s prevýšenými manzardovými strechami. Na stredný rizalit priečelia pristavali štyri dvojice toskánskych stĺpov s balkónom, nadväzujúci na park. V strednom päťosovom rizalite je segmentovo zalomený portál a široké schodište.
Vybiehajúce krídlo bolo pôvodne gotickým jednoloďovým kostolom, ktorý koncom 19. storočia prebudovali na reprezentačný vstup s balkónom. Okrúhly balkón predstavali k uzáveru presbytéria gotického kostola, ktorý výškove rozdelili na dvoranu na prvom podlaží a na hornú slávnostnú sieň s pôvodnými klenbami a nástennou maľbou Jozefa Bergla z roku 1774, ktorá zobrazuje výjavy zo života sv. Jána Krstiteľa. Napriek prestavbám si pôvodný objekt kostola zachoval systém oporných pilierov.
Stavba kaštieľa je v pôdoryse zastavaná do tvaru písmena T a orientovaná úzkymi bočnými krídlami na sever a na juh. Pôvodný pôdorys kláštora rozšírili koncom 19. storočia o hospodárske krídlo. V dvojpodlažnom krídle pristavanom kolmo na stred východnej fasády je malá kaplnka s dvojpodlažnou sakristiou a bočnými miestnosťami. V kaplnke je neskorobarokový oltár z druhej polovice 18. storočia, v ústrednej nike s rokokovou sochou Piety. Všetky fasády stavby majú na prvom podlaží priebežnú bosáž a na druhom podlaží lizény. Úzke dvojramenné schodište je v severnej časti budovy. Chodby a miestnosti sú zaklenuté českou plackou, valenou klenbou s podkasanými lunetami a takmer polovica z nich má rovné stropy.     
Súčasnosť

V súčasnosti je kaštieľ neobývaný a pomaly chátra. V prvej polovici 20. storočia otvorili v kaštieli Odborný liečebný ústav TBC a respiračných chorôb.