Múzeum mesta Bratislavy

Múzeum mesta Bratislavy

Múzeum mesta Bratislavy - založené v roku 1868 - je najstarším múzeom s nepretržitou prevádzkou na Slovensku. Vzniklo z iniciatívy Bratislavského okrášľovacieho spolku a mešťanostu H. Justiho. V roku 1923 múzeum prešlo ako súčasť Vedeckých ústavov mesta Bratislavy pod správu Magistrátu. Od roku 1953 je Múzeum mesta Bratislavy samostatnou inštitúciou s výnimkou rokov 1959 – 1960, kedy bolo zložkou Vlastivedného ústavu mesta Bratislavy.

Činnosť múzea je zameraná na dokumentovanie a prezentovanie dejín mesta. Zbierky mimoriadnej umeleckohistorickej hodnoty dokladajú dejiny mesta prostredníctvom archeologických nálezov, pamiatok na bohatú remeselnú činnosť i priemysel, vinohradníctvo, kultúrny i spoločenský život ale i etnológiu, dejiny farmácie a numizmatiku. Zameranie múzea prezentujú i jednotlivé expozície, mnohé z nich umiestnené v architektonicky cenných, pamiatkovo chránených objektoch. Múzeum mesta Bratislavy ponúka pre návštevníkov 9 stálych expozícií, ktoré sú situované  predovšetkým v historickom centre starého mesta, mimo neho sa nachádza Národná kultúrna pamiatka hrad Devín a múzeum Antická Gerulata v Rusovciach.

Expozície:
 
APPONYIHO PALÁC

Rokokový dom na Radničnej ulici v Bratislave je jednou z historických budov slúžiacich Mestskému múzeu v Bratislave.

Palác dal postaviť gróf Juraj Apponyi pochádzajúci zo starej uhorskej šľachtickej rodiny. Bol členom uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady a stal sa hlavným županom župy Tolna. Narodil sa v Oponiciach, skoro celý život však prežil v Prešporku - vtedy hlavnom, sídelnom a korunovačnom meste uhorského kráľovstva, kde 32 rokov vykonával funkciu kráľovského radcu.
Palácový objekt vznikol ako novostavba na mieste dvoch starších meštianskych domov v rokoch 1761- 1762. Autor projektu nie je známy, v staršej literatúre stavbu pripisovali F. A. Hildebrandtovi. Spĺňal všetky atribúty obytného i reprezentačného mestského sídla. Prízemné miestnosti uličného traktu pôvodne slúžili ako obytné a skladovacie priestory. Z podbránia je vstup do pomerne strohého palácového schodiska s rokokovým mrežovým zábradlím, od 30. rokov 20. stor. sú na podestách inštalované kamenné barokové skulptúry svätcov.

Národný salón vín Slovenskej republiky - Apponyiho palác - Múzeum vinohradníctva

Stará radnica
Starú radnicu tvorí komplex budov, ktoré sa kontinuálne vyvíjali od 13. storočia až po súčasnosť. Najstarší objekt so základmi z 13. storočia nahradil pravdepodobne v roku 1374 „nový dom s vežou“. V roku 1387 kúpilo mesto prvú časť areálu, roku 1421 aj zvyšnú časť. Postupne pribudli ešte ďalšie dva domy. V radnici sa rozhodovalo o osudoch mesta, úradoval tam richtár a mešťanosta. Bola tam miestnosť pre mestskú stráž, zbrojnica, väznica a byt kata. Do polovice 16. storočia bol na dvore suchý mlyn s konským pohonom, v 15. storočí bola v radnici mincovňa. Stará radnica v rámci svojej histórie prešla viacerými rekonštrukciami. Posledná obnova v rokoch 2005 – 2011 priniesla zmeny, týkajúce sa nového využitia priestorov.

Koncepcia expozície Múzea dejín mesta v Starej radnici kladie dôraz na prezentáciu dejín obyvateľov Bratislavy na pozadí historických udalostí ovplyvňujúcich život na území mesta od praveku až po súčasnosť. K významným udalostiam radí aj vznik Múzea mesta Bratislavy. Základom expozície sú zbierkové predmety, ktoré dokladajú obdobie od neolitu až do konca 30. rokov 20. storočia. Významné udalosti spojené s históriou mesta môže návštevník sledovať prostredníctvom dotykových obrazoviek. Prierez dôležitými medzníkmi najmladších dejín Bratislavy približuje dokumentárny film Ľudia a mesto v závere prehliadky múzea.

Veža Starej radnice

K unikátom patrí aj Veža Starej radnice, ktorá bola pôvodne 4-podlažná, ukončená terasou chránenou cimburím. Po zemetrasení v 16. storočí bola osadená na ochodzu kamenná balustráda. V 17. storočí bola umiestnená do niky na nároží veže zo strany Kostolnej uličky polychrómovaná a zlátená kamenná socha Panny Márie - patrónky Uhorska. Po požiari v roku 1733 dostala pačas barokovej prestavby veža svoju dnešnú podobu.