Múzeum Jána Cikkera

Múzeum Jána Cikkera

Múzeum Jána Cikkera patrí medzi najmladšie na Slovensku. Vzniklo v roku 2004 rozhodnutím Nadácie Jána Cikkera. Členov Nadácie k tomuto kroku viedla snaha zachovať pozostalosť Jána Cikkera a v čo najväčšej možnej miere šíriť jeho tvorivý odkaz a dielo.
Ján Cikker
Ján Cikker pracoval a býval v Bratislave, no jeho domovom ostala Banská Bystrica. Mal tam stále svoju matku, pri ktorej trávil dni voľna a prázdniny. Tam ho zastihol august 1944, keď celé Slovensko povstalo proti násiliu. Ján Cikker sa prihlásil, no menovali ho prednostom vysokoškolského odboru Národnej rady, kde mal na starosti vytvorenie súpisu významných ľudí, vedcov, umelcov, lekárov. Až jar 1945 umožňuje Jánovi Cikkerovi pokračovať v tom, čo si zvolil za svoje povolanie a poslanie. Vrátil sa v Bratislave k práci pedagogickej i skladateľskej Veľká chuť dohnať všetko, čo ukradli roky vojny v ňom prebúdzalo hudbu mladosti a radosti.

Svoju kompozičnú činnosť Ján Cikker obohatil aj o činnosť literárnu, veľa o hudbe písal, k čomu ho viedla funkcia dramaturga, ktorú istý čas zastával v Slovensko národnom divadle. V roku1950 – presne v deň svojich narodenín, sa oženil s Katarínou Fiedlerovou – Jureckou, ktorá do konca života verne stála po jeho boku, vytvárala mu domáce zázemie i pomáhala reprezentovať pri kultúrno – spoločenských podujatiach doma i v zahraničí. V roku 1951 – keď mal Ján Cikker 40 – stal sa profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení. Odvtedy vychovával budúcich skladateľov, odovzdával im svoje poznatky, skúsenosti a zveroval im odkaz veľkých učiteľov svojej hudobnej mladosti. Zmyslom jeho života však ostalo komponovanie. Zomrel 21.12.1989 v Bratislave.
Múzeum Jána Cikkera
Rodinnú vilu z obdobia funkcionalizmu, kde múzeum v súčasnosti sídli, obýval slovenský hudobný skladateľ Ján Cikker od roku 1967 až do svojej smrti. Dom, obkolesený menšou záhradou, v roku 1947 navrhli významní slovenskí architekti Eugen Kramár a Štefan Lukačovič. Manželia Cikkerovci si ho kúpili i vďaka finančnému obnosu, tvoriacemu súčasť medzinárodnej Ceny G. von Herdera. Toto ocenenie udelila viedenská univerzita Jánovi Cikkerovi za humanizmus a vysoké etické princípy v jeho tvorbe. Pani Katarína Cikkerová po manželovej smrti založila nadáciu, ktorá nesie skladateľovo meno. Neskorší testament určil Nadáciu Jána Cikkera za jediného dediča cikkerovskej pozostalosti.

Po smrti pani Cikkerovej sa správna rada nadácie rozhodla atraktívnu mestskú vilu využívať na kultúrno – muzeálne ciele. Toto miesto okrem svojej duchovno – kultúrnej hodnoty, spojenej s veľkým skladateľom, má aj nie všednú atraktivitu vďaka zvláštnemu kontrastu funkcionalistického objektu a vzácneho historického nábytku. Sprístupňuje veľmi osobitý kontrapunkt okázalosti dávnych dôb a sugestívnych odtlačkov fluida prostredia, obývaného v rozporuplných socialistických okolnostiach pracovitým a nesmierne skromným skladateľským géniom. Keďže múzeum dostalo od nadácie do vienka aj ďalšie ciele, zmysel zakonzervovania tohto „genia loci“ sa nemohol zrealizovať striktne kompletne.
Prízemie budovy prešlo zmenami, keďže zriaďovacia listina zaväzuje múzeum k tomu, aby bolo miestom, kde sa nielen vytrieďuje zbierkový fond a sprístupňuje Cikkerov odkaz verejnosti, ale kde sa budú usporadúvať i rôzne typy koncertov, prednášok, konferencií prípadne audiovizuálnych aktivít s možnosťou reprezentačných prezentácií iných inštitúcií. V súlade s architektonickým návrhom inžinierov architektov Tomašákovcov sa priestor skladateľovej obývačky a jedálne zmenil na menšiu koncertnú či prednáškovú sieň. Z pôvodného vybavenia týchto priestorov tam ostalo skladateľovo klavírne krídlo, či niekoľko obrazov a kvôli svojej osobitej kráse aj unikátna baroková skriňa.

Múzeum Jána Cikkera má muzeálnu stránku aktivity len ako časť svojho poslania. Želateľným momentom jeho činnosti je aj snaha o spoločenské využitie tohto atraktívneho priestoru.