Kaštieľ Rusovce

KAŠTIEĽ RUSOVCE
Kaštieľ v Rusovciach je neogotická stavba nachádzajúca sa v bratislavskej mestskej časti Rusovce v okrese Bratislava V. Rusovský kaštieľ sa rozprestiera v areáli anglického parku, v jeho severnej časti. Park sa tiahne medzi dunajským ramenom a Balkánskou cestou. Fasádu kaštieľa zdobia veže, cimburie a stredný rizalit s terasou. Priestor pred kaštieľom, do ktorého sa v roku 1951 nasťahoval známy folklórny súbor SĽUK, dotvára socha leva na stĺpe. Severne od kaštieľa v hÍbke parku stojí objekt tzv. minoreta a tesne pri Balkánskej ulici objekt čeľadinca so samostatným vstupom z Balkánskej ulice.
História
Dnešná podoba kaštieľa súvisí s výstavbou kaštieľa grófom Emanuelom Zichym Ferrari pred polovicou 19. storočia. Existujú síce doklady o hrade z 13. storočia (prvá zmienka z roku 1266) nevie sa ale, na ktorom mieste stál. V súvislosti s meniacimi sa majiteľmi panstva je podstatné, že ho v roku 1646 získava Štefan Zichy.

V roku 1840-50 prestavuje gróf Emanuel Zichy Ferrari zámok podľa vzoru anglických panstiev v tudorovskom štýle ako pozornosť, ktorú preukázal svojej z Anglicka pochádzajúcej manželke. Od grófa Emanuela prešiel zámok na jeho brata Félixa a jeho manželku, grófku rodenú Reichenbach. V roku 1872 bolo panstvo predané grófovi Hugovi Henckelovi von Donnersmarck, ktorý ho získal pre svoju manželku Lauru a vybudoval tu žrebčinec. Manželka majiteľa, Laura, dala v parku kaštieľa oproti kostolu sv. Víta v roku 1884 postaviť kaplnku slúžiacu ako mauzóleum rodiny. Bloková stavba obdÍžnikového pôdorysu svojím tvaroslovím vychádza z neogotiky. Nad vstupom do nej je umiestnený erb rodiny Henckelovcov.
Po smrti grófky ho v roku 1906 kupuje korunná princezná Štefánia spolu so svojím manželom maďarským šľachticom Elemérom Lónyayom. Predmetom kúpy bol majetok Karlburg, žrebčinec, stajne, nádherný park s krásnym zámkom a panstvo o rozlohe 6000 jutár. Gróf Elemér Lónyay so svojou manželkou princeznou Štefániou, vlastníci kaštieľa v roku 1906-1944 menili objekt už len minimálne a obmedzili sa na zmeny utilitárneho charakteru (vybudovanie kúpeľní a sociálnych zariadení).
V roku 1944 odkázala na základe testamentu princezná Štefánia nehnuteľností kaštieľa benediktínskemu rádu v Pannonhalme. V jeseni 1944 zabralo väčšiu časť kaštieľa SS komando Obergruppenfúhrera Veesenmayera, v roku 1945 obsadili zámok Rusi a po týždni bol vydrancovaný. V máji 1945 sa Lónyayovci vysťahovali do Pannonhalmy, kde Štefánia v roku 1945 a jej manžel o rok neskôr zomreli.
Po druhej svetovej vojne došlo v dôsledku opustenia kaštieľa k jeho rozkrádaniu a devastácii. Časť rodovej galérie Zichyovcov sa v roku 1952 dostala na hrad Červený Kameň. Novým majiteľom objektu sa v roku 1950 stal Slovenský ľudový umelecký kolektív, ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. Chátranie kaštieľa však napriek tomu neustalo, pretože nový vlastník sa o údržbu majetku nestaral. V roku 1976 bola naplánovaná generálna rekonštrukcia kaštieľa i priľahlého parku, ktorej realizácia sa mala uskutočniť v niekoľkých etapách.
K začiatku samotnej rekonštrukcie, rozvrhnutej na sedem rokov, prišlo však až v roku 1982. Vplyvom okolností, napr. neustále sa meniaceho projektu a z toho vyplývajúceho časového sklzu, sa však práce postupne zastavovali. K ich úplnému zastaveniu prišlo na konci roku 1989.

V roku 1991 kaštieľ prevzala Slovenská národná galéria, ktorá si predsavzala urobiť z neho reprezentatívnu obrazáreň. Opäť sa obnovili rekonštrukčné práce. SNG však kaštieľ vlastnila iba tri roky, kedy sa jeho majiteľom stala Národná banka Slovenska. No táto inštitúcia ho mala v majetku iba jediný rok. V roku 1995 prevzala kaštieľ Správa zariadení Úradu vlády SR, ktorá ho má v správe dodnes. Jej zámerom je pretvorenie kaštieľa na reprezentatívne miesto pre prijímanie a ubytovávanie zahraničných návštev. Rekonštrukčné práce sú však zastavené a ich pokračovanie je v nedohľadne. Objekt kaštieľa spolu s priľahlým parkom, už aj tak v zlom stave, naďalej chátra. Úrad vlády do kaštieľa každoročne investuje financie iba na jeho udržiavanie.
Pôdorys
Umelecko-historický výskum kaštieľa datoval najstaršiu fázu výstavby objektu prinajmenšom do 17. storočia, pretože zahŕňa v sebe časti murív z lomového kameňa, ktoré by mohli byť ešte staršie. Zachytený najstarší objekt mal jednoduchý pozdĺžny pôdorys a bol situovaný približne v strede dnešného severného krídla a užším priestorom na južnej strane. Fragmenty dochovaných rokokových malieb medzi stropmi prízemia a podlahami miestností 1. poschodia určujú jeho iné výškové dimenzie oproti dnešným. Išlo však prinajmenšom o jednoposchodovú stavbu.

Po typologickej stránke predstavuje rusovský kaštieľ typ vidieckeho sídla vyššej šľachty. Veľkolepá stavba bola rozvrhnutá prísne symetricky do tvaru písmena U s výškovým gradovaním hmôt. Jej neogotický charakter s orientáciou na anglickú podobu panských sídiel so silným romantickým nádychom určovali všetky výrazové prvky architektúry - okná s lomenými oblúkmi, rovnako formované hlavné vstupy polygonálneho podbránia, rímsy, konzoly, atikové cimburia, štyri nárožné vežičky i zábradlia terás a arkierov. Vo vnútornom usporiadaní dominovala ústredná schodisková hala a k nej pripojená veľká sála 1. poschodia. Všetky tri krídla boli prepojené chodbovou komunikáciou pozdÍž nádvoria, za ktorou boli za sebou radené priechodné miestnosti. Poschodie bolo prístupné hlavným schodiskom a točitými schodiskami vo vežiach. Neogotickému charakteru exteriéru zodpovedali aj interiéry v umeleckoremeselných súčastiach architektúry vo vstupoch a oknách dominovali neogotické prvky, neogotický ornament so znakom Zichyho, tudorovské oblúky a kružbové motívy.

Etapa z rokov 1872-1906 sa spája s novými majiteľmi panstva - Hugom Henckelom von Donnersmarckom. Nasledujúca prestavba kaštieľa bola pomerne rozsiahla, hoci sa v zásade nedotkla jeho pôvodnej hmotovej substancie. V prvom rade sa dobudovali dve postranné veže pri rizalite na západnej strane stredného krídla, čo ešte viac zdôraznilo romantický charakter kaštieľa.

Súčasnosť
Objekt kaštieľa spolu s priľahlým parkom, v súčasnosti je v zlom stave, naďalej chátra. Úrad vlády do kaštieľa každoročne investuje financie iba na jeho udržiavanie. Kaštieľ do svojho vlastníctva plánovala získať i mestská časť Rusovce, ktorá ho plánovala využiť na kultúrne a muzeálne účely. Tento zámer mestskej časti však stroskotal. V súčasnosti jeho ďalší osud je nejasný, najmä ak do hry vstúpil a súdnymi cestami sa snaží získať na základe testamentu posledných majiteľov svoj majetok i benediktínsky rád v Pannohalme. V januári 2015 vláda znovu deklarovala zámer rekonštrukcie kaštieľa. V súčasnosti kaštieľ patrí pod Správu zariadení úradu vlády Slovenskej republiky a je pre verejnosť uzavretý.

Kaštieľ by po celkovej rekonštrukcii mal slúžiť na reprezentatívne účely. Pre verejnosť plánujú sprístupniť záhrady, park a čeľadník. Po rekonštrukcii by mal byť čeľadník k dispozícii rôznym občianskym združeniam pôsobiacim na území Rusoviec, miestnemu úradu a verejnosti v podobe múzea či komunitného centra. Na úrade vlády plánujú, že park bude po revitalizácii napojený na blízku cyklotrasu a bude sa spolu s novým amfiteátrom využívať na rôzne oddychové, kultúrne a spoločenské akcie.