Čákiho kaštieľ v Prievoze

ČÁKIHO KAŠTIEĽ V PRIEVOZE
Kaštieľ v Prievoze alebo Čákiho kaštieľ (staršie Csákyho kaštieľ) je kaštieľ, ktorý dal postaviť v blízkosti Bratislavy ako svoje letné sídlo gróf Eugen Čáki, pravdepodobne v roku 1902. Objekt je z obdobia dozrievajúceho romantizmu, ale vykazuje prvky eklekticizmu a má nepravidelnú dispozíciu. V 1933 stavbu spolu s malou časťou parku kúpili rádové sestry kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi, zriadili v kaštieli kláštor a v budove pôvodne slúžiacej ako koniareň zriadili nemocnicu. Kaštieľ bol znárodnený v roku 1954 a v roku 1956 prebudovaný na geriatrické sanatórium.

História

Čákiho kaštieľ, tiež nazývaný kaštieľ v Prievoze, dal postaviť gróf Eugen Čáki s manželkou. Slúžil ako letné sídlo, ktoré sa nachádzalo v blízkosti Bratislavy. Datovanie výstavby je koniec 19. storočia, začiatok 20. storočia. Predpokladá sa, že bol objekt postavený na mieste staršej budovy, ktorej zvyšky boli zakomponované do novej podoby kaštieľa. Ďalším vlastníkom panstva bol Pavol Žolnaj, ktorý ho však postupne rozpredával.
V roku 1933 kaštieľ spolu s malou časťou francúzskej záhrady bol predaný rádovým sestrám z kongregácie Dcér svätého Františka z Assisi. Rádové sestry v kaštieli zriadili kláštor. V priestoroch koniarne vznikla nemocnica, liečebňa pre chorých, ktorá slúži dodnes. V priestoroch zimnej záhrady bola postavená nová kaplnka, ktorá bola zasvätená Božiemu srdcu Ježišovmu. V roku 1954 štát kaštieľ znárodnil a dal v ňom vybudovať geriatrické sanatórium. V rokoch 1968-1969 bol objekt zrenovovaný.
Po roku 1989 bol kaštieľ vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a v rámci reštitúcie bol vrátený cirkvi. V rokoch 2003-2005 bola stavba zrekonštruovaná rádovými sestrami, v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom v Bratislave. Kaštieľ bol ocenený prvým miestom v kategórii Šikmá strecha na Slovensku. V kategórii Remeselná práca obsadil 2.miesto. Taktiež bol víťazom súťaže Kultúrna pamiatka roka.  

Pôdorys

Čákiho kaštieľ bol postavený v období dozrievajúceho romantizmu, avšak nesie prvky aj elektricizmu, s nepravidelnou dispozíciou. Objekt je pavilónového typu, členený rizalitmi a vežičkami. Zaujímavá je architektonicky riešená technika stĺpov, ríms a pilastrov. Exteriéru stavby dominuje aj ornamentálna dekorácia. V interiéri sa nachádza vstupná sála. Na poschodí sú reprezentačné siene, ku ktorým ide dominantné schodište. Z pôvodne francúzskeho parku, ktorý obklopoval kaštieľ sa zachovalo iba torzo. Súčasťou areálu parku boli hospodárske a obytné objekty, úžitková záhrada. Ku kaštieľu patrila taktiež koniareň. Objekt disponoval knižnicou, jedálňou, prijímacím salónom, kaplnkou (konajú sa v nej omše dodnes) a obytnými izbami.