Kaštiele Necpaly

KAŠTIELE NECPALY
Necpaly pri Martine sú obcou štedro obdarenou pamiatkami. Nachádzajú sa tu až 4 kaštiele. Najstarší je Renesančný kaštieľ šľachtickej rodiny Justhovcov, ktorí sa stali miestnymi zemepánmi na prelome 15. a 16. storočia. Aj keď patrili medzi zemanov, boli veľmi majetní, preto ich vyššia šľachta prijala za seberovných. Sobášmi sa dostali viacerí Justhovci do rodiny mocných Révayovcov. Už asi sto rokov je neobývaný. Tzv. Franklinovský kaštieľ. Po bankrote Justhovcov koncom 19. storočia, sa Franklinovci stali najmajetnejšími obyvateľmi Necpalov. Ich kaštieľ bol obývaný do sedemdesiatych rokov minulého storočia, potom spustol. Dnes je majetkom Matice slovenskej, ale je nevyžívaný a chátra. Na malom cintoríne za kaštieľom sú pochovaní členovia franklinovskej rodiny. Hroby tu majú aj Dionýz Justh a jeho nemanželský syn Benjamín Franklin. Jeho matkou bola vnučka amerického štátnika Benjamina Franklina.
Zo štyroch necpalských kaštieľov je v najlepšom technickom stave Dolný Justhovský kaštieľ. Príčinou jeho vzniku bolo pravdepodobne prvé známe delenie justhovských majetkov medzi troch dedičov. Veľkou prestavbou z druhej polovice 18. storočia dostal dnešný barokovo-klasicistický vzhľad. Je súkromným majetkom a verejnosti je neprístupný.
V centre obce stojí Modrý kaštieľ nazývaný podľa farby fasády. Je barokovo-klasicistickou stavbou z druhej polovice 18. storočia.

Kaštieľ Necpaly (Dolný)

Dátum vzniku tohto kaštieľa nie je presne známy, z hľadiska stavebného vývoja a slohového zaradenia sa jedná o budovu, ktorá vznikla zo staršej renesančnej stavby, datovanej do 17. storočia, prestavanej a prefasádovanej v 2. polovici 18. storočia do dnešnej barokovo-klasicistickej podoby.
História

Z historického hľadiska je pravdepodobné, že podnetom k výstavbe kaštieľa bolo prvé známe delenie majetku Justhovcov medzi sebou (Andrej, Daniel a František) zo dňa 16. mája 1668. Pri tomto delení dostal Andrej Justh veľký sad - bývalú Justhovskú záhradu, ktorá sa spomína aj pri vyznačení miesta pre artikulárny evanjelický chrám z 5. mája 1689. Na mieste tohto chrámu bol v 19. storočí postavený terajší evanjelický kostol. Pri pohľade na katastrálnu mapu je zrejmé, že miesto pre tento chrám bol vyčlenený z pozemku záhrady - parku. Z tohto možno nepriamo odvodiť obdobie vzniku a prvého majiteľa kaštieľa. Koncom 19. storočia kaštieľ v súvislosti s celkovým majetkovým úpadkom rodu prechádza do rúk bánk. Začiatkom 20. storočia kaštieľ kupuje barónka Helena Révay, ktorá sa vydala za Justh Ödöna. V ich rukách bol kaštieľ až do roku 1948.
Po prevzatí moci komunistami 25.2.1948 bol kaštieľ znárodnený a majitelia sa museli presťahovať  do dvoch miestností v hospodárskych budovách. Kaštieľ bol následne využívaný ako budova poľnohospodárskeho učilišťa, ktoré bolo v 60-tych rokoch presťahované do Mošoviec. Do roku 1999 kaštieľ využíval Detský domov, ktorý vznikol v Necpaloch v 60-tych rokoch 20. storočia. Tento využíval okrem tohto kaštieľa aj kaštieľ na námestí Necpál.

V roku 1991 bol v rámci reštitučného konania kaštieľ vrátený do rúk dcéry pôvodných majiteľov. V rukách jej dedičov bol až do roku 2002, keď bol kaštieľ predaný novým majiteľom. Po zmene majiteľa bola vykonaná rozsiahla rekonštrukcia kaštieľa, aj okolitého parku. Celý areál je využívaný na súkromné účely a nie je prístupný verejnosti.

Modrý kaštieľ

Ďalším kaštieľom na námestí je tzv. Modrý kaštieľ, ktorý tiež patril rodine Justhovcov. Pri pohľade spredu vyzerá byť zachovalý, ale je tiež v dezolátnom stave. Kaštieľ bol vystavaný niektorým z príslušníkov rodu Justhovcov v 17. storočí. Svoj názov získal podľa svetlomodrej barokovo-klasicistickej fasády, ktorú získal pri úpravách v 2. polovici 18.storočia. Po vzniku samostatného Československa bol kaštieľ zoštátnený a upravený na potreby detského domova. Po odchode detského domova zostal kaštieľ opustený a nevyužívaný. Objekt nie je až tak v žalostnom stave, bol však doteraz voľne prístupný (otvorený) čo sa podpísalo pod rabovaním interiéru a ďalším znehodnocovaním.

Renesančný kaštieľ

Dlho bol považovaný za najstarší v Necpaloch. Prieskumy v posledných rokoch však ukazujú, že najstarším kaštielom je tzv. Franklinovský. Charakteristické sú dve veže na jeho južnom priečelí. Hlavný vchod je situovaný zboku (z východnej strany). Nad portálom je chronostikon s nápisom Erexit Ope Dei CharæPoserit A.I.D.N. AD 1673 Iuly 10. Podľa tohto sa dá predpokladať, že kaštiel bol dokončený v roku 1673. Monogram A.I.D.N. je s najväčšou pravdepodobnosťou A(ndrej) I(usth) D(e) N(eczpal). Nad vchodom sa nachádza arkier s renesančnou štítkovou atikou.
V 19. storočí prešiel do rúk rodiny Franklinovcov. Posledných približne 100 rokov je neobývaný a asi do druhej tretiny 20. storočia bol využívaný ako sklad obilia. Po roku 1989 bol vrátený pôvodným majiteľom. V 90. rokoch bola opravená strecha. S najväčšou pravdepodobnosťou tejto oprave môžeme vďačiť zato, že kaštiel ešte stojí. Stav kaštieľa sa dá považovať za havarijný. Veľká časť drevených súčastí ako zárubne, podlahy a pod. bola rozkradnutá obyvateľstvom za posledných dvadsať rokov na palivo.

Franklinovský kaštieľ

Posledným, štvrtým kaštieľom, je Franklinovský kaštieľ na hornom konci dediny, obývaný ešte do polovice 70. rokov minulého storočia. Bol postavený koncom 15. stor. v prevažne renesančnom slohu. Jeho jadrom je však stredoveká gotická kamenná kúria, jediná zachovaná na Turci. Je teda najstarší v Necpaloch.
Má novú šindľovú strechu a patrí Matici slovenskej, ktorá tu chcela zriadiť archív. Za kaštieľom v horičke sú uložené telesné pozostatky príslušníkov Franklinovskej rodiny. V jednom z hrobov sú spoločne pochovaní otec Dionýz Justh so svojím nemanželským synom, prvým Franklinom, Benjaminom, neskorším dedičom dvoch kaštieľov. Dionýz Justh totiž ako vojenský pridelenec v Paríži mal nemanželského syna s nemanželskou vnučkou diplomata USA Benjamina Franklina, ktorého si doviedol do Necpál, kde ho však rodina Justhovcov neprijala za svojho. Niektoré z týchto informácií sú kategórie "vraj". Takéto komplikované sú rodinné vzťahy Justhovcov Franklinovcov.