Bytčiansky zámok

BYTČIANSKY ZÁMOK

Pozornosť návštevníkov severozápadného Slovenska si zaslúži bytčiansky zámok - renesančný klenot Slovenska. Je jedným z mála renesančných kaštieľov na Slovensku, ktoré si zachovali pôvodný vzhľad nenarušený neskoršími prístavbami.

Postavili ho v rokoch 1571 až 1574 na starších gotických základoch vodného hradu. Masívna budova so štvorhranným pôdorysom so stredovým dvorom a s arkádami má na nárožiach okrúhle bašty. Steny arkád na nádvorí zdobia nástenné maľby biblických a historických osobností. Uprostred severného krídla stojí šesťposchodová veža s renesančnou sgrafitovou výzdobou.

Ďalšou budovou v areáli kaštieľa je tzv. Sobášny palác, jediný svojho druhu na Slovensku, ktorý dal v roku 1601 postaviť jeho majiteľ uhorský palatín Juraj Thurzo. V paláci sa organizovali svadobné hostiny jeho siedmich dcér. Dnes sú to výstavné priestory a v objekte kaštieľa sídli Štátny archív.

História
Na mieste dnešného Bytčianskoho kaštieľa stál v 13. storočí menší hrad. Jeho vzhľad poznáme z historických rytín - opevnená obytná veža s dvorcom. Patril nitrianskemu biskupstvu. Jedným z posledných majiteľov, predtým než ho kúpil František Thurzo a prestaval na kaštieľ, boli bratia Rafael a Ján Podmanickovci.
Namiesto hradu kaštieľ

Bytčiansky hrad získal v roku 1563 za 17 000 zlatých František Thurzo, člen významnej podnikateľskej rodiny (podnikali v tažbe a výrobe medi). Hrad pravdepodobne nevyhovoval jeho potrebám a tak na jeho mieste dal v rokoch 1571-1574 postaviť nový renesančný kaštieľ. Jeho stavbou poveril talianskeho majstra Jána Kiliana z Milána. Vznikol kaštieľ s pravidelným štvoruholníkovým pôdorysom so štyrmi nárožnými vežami, ktorý sa stal vzorom pre stavbu mnohých renesančných kaštieľov (napríklad kaštieľ v Šali). Jednotvárnosť kaštieľa v Bytči odstránila veľká hranolová veža nad vstupom do nádvoria.
Vpád hajdúskych vojsk

Juraj Thurzo sa na rozdiel od značnej časti šľachty na Slovensku nepriklonil k Bočkayovmu povstaniu a tak sa stal terčom hajdúskych povstaleckých vojsk, ktoré ničili majetky zemepánov verných cisárovi. Tento osud stihol v máji 1605 aj Bytču a jej kaštieľ, ktorý hajdúsi podpálili a vyplienili. Opravou kaštieľa bol poverený ďalší taliansky majster, Andrej Pocabello. Pri týchto opravách postavili aj arkádu na nádvorí ústrednej budovy.
Posledný Thurzo

Po smrti Juraja Thurza roku 1616 v Bytčianskom kaštieli (kde bol aj pochovaný, neskôr však boli jeho pozostatky prevezené na Oravský hrad) získal jeho dedičstvo jediný syn Imrich. Ten sa, na rozdiel od svojho otca, verného prívrženca Habsburgovcov, zapojil do mocenských zápasov na strane Bethlena. V roku 1621, pri uzatváraní tzv. nikolburského mieru, zomrel. Panstvo na základe vdovského práva prevzala jeho manželka Kristína Nyáry, ktorá sa v roku 1624 vydala za Mikuláša Eszterházyho. Ten sa o rok neskôr stal uhorským palatínom a dostal od kráľa do daru aj bytčianske panstvo.
Obchodnícka rodina Popperovcov

Eszterházyovci vlastnili bytčianske panstvo až do polovice 19. storočia. V roku 1862 ho prenajali a v roku 1868 predali obchodníckej rodine Popperovcov. V rokoch 1889 a 1904 stihli kaštieľ požiare. Popperovci prebudovali kaštiel na byty a Sobášny palác na okresný súd. Tieto úpravy a najmä poškodenie počas druhej svetovej vojny značne narušili pôvodnosť stavby.
Pamiatková obnova

3. apríla 1950 prešiel Bytčiansky kaštieľ do vlastníctva štátu. S realizáciou pamiatkovej obnovy sa začalo po roku 1960. Dlhodobými úpravami sa postupne vracia areálu podoba z thurzovského obdobia. Hodnotu kaštieľa vyzdvihuje aj vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.

Zámok a Sobášny palác v Bytči

Renesančný zámok v Bytči nadväzujúci na typ talianskych mestských palácov dal v 16. storočí postaviť mocný uhorský magnát František Thurzo. Zámok sa stal dejiskom viacerých historických udalostí: v 16. storočí sa tu konal súd s prisluhovačmi „Krvavej grófky“, Alžbety Báthoryovej. Výrokom súdu boli odsúdené dve ženy, Ilona a Dora, ako hlavní vinníci. Podľa rozsudku obidvom vytrhali prsty a za živa ich upálili. Ján Ficko bol odsúdený na stratu hlavy a spálenie jeho mŕtveho tela. Tretia žena, Katarína, bola pre nedostatok dôkazov oslobodená. Rozsudok bol ihneď vykonaný.
Sto rokov nato sa tu jeden zo stráž držiacich vojakov, Juraj Jánošík, zoznámil s uväzneným zbojníkom Tomášom Uhorčíkom, pod vplyvom ktorého sa neskôr sám dal na zboj, stanúc sa najslávnejším slovenským lúpežníkom. V súčasnej dobe sa v zámku nachádza Štátny oblastný archív v Bytči.
Súčasťou zámockého komplexu je noblesný Sobášny palác, ktorý vystaval uhorský palatín Juraj Thurzo pre svojich šesť dcér. Palác predstavujúci jednu z najvýznamnejších renesančných pamiatok nielen na Slovensku, ale i v strednej Európe, spravuje Považské múzeum v Žiline a je prístupný širokej návštevníckej verejnosti. Prehliadka jeho starobylých priestorov je doplnená stálou výstavou zoznamujúcou návštevníkov s dejinami vyšších vrstiev spoločnosti, a tiež s pamiatkami UNESCO na Slovensku.