Hrad Devín

HRAD DEVÍN
Hrad Devín, ktorý stojí na mohutnom skalnom kopci nad sútokom Dunaja a Moravy, je neobyčajne pôsobivou krajinnou dominantou. Písala sa na „ňom“ najstaršia história Slovákov a Slovenska.
Devín (Hrad Devín) sú zrúcaniny gotického, neskôr slohovo prestavovaného hradu, vypínajúce sa majestátne nad rovnomennou obcou, mestskou časťou Bratislavy (okres Bratislava IV). Zaberajú takmer celé temeno hradnej skaly nad sútokom Dunaja a Moravy.

Hrad má jedny z najpohnutejších ale aj najbohatších dejín spomedzi hradných sídel na Slovensku. S existenciou niekdajšieho hradiska sa spája prítomnosť keltského a neskôr rímskeho etnika na území Slovenska. Hrad bol svedkom slávy aj pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru slovanských predkov na Slovensku a bol dôležitou súčasťou sústavy pohraničných pevností Uhorského kráľovstva.
Význam hradu našiel odozvu aj v početných umeleckých dielach.
História
Devínsky hrad patrí s Nitrianskym a Bratislavským hradom k najstarším historicky doloženým hradom na Slovensku. Pod názvom Dowina sa spomína vo Fuldských análoch 864. Nachádza sa na sútoku riek Dunaja a Moravy, miesto osídlené od praveku, súčasťou hraničného obranného systému Limes Romanus, dôležitá veľkomoravská obranná pevnosť, Rastislavovo kniežacie hradisko. V 13.-tom storočí postavili stredný a horný hrad, ďalšie úpravy vykonali v druhej polovici 16. storočia, v roku 1809 hrad zničili napoleonské vojská.
Od 30-tych rokov 20. storočia sa tu realizuje archeologický výskum, v jednotlivých častiach hradu sú vyznačené pôdorysy objavených stavieb. V suteréne stredného hradu je výstavná miestnosť, súčasťou horného hradu sú čiastočne upravené jaskyne. Ako spomienka na historický výlet slovenskej mládeže na Devín, ktorú organizoval Ľudovít Štúr, je tu umiestnená pamätná tabuľa.
V roku 1961 bol vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Pôdorys
Hrad má nepravidelný pôdorys prispôsobený tvaru hradného brala. Do hradného areálu sa vstupuje cez západnú Moravskú bránu. Kamennú bránu chránenú dvojicou polkruhových bášt postavili v 15. storočí na staršom veľkomoravskom vale. Niekoľko metrov za bránou sa vpravo od chodníka nachádza vzácna archeologická pamiatka z rímskeho obdobia. Zvyšky masívnej kamennej stavby zo 4. storočia svojím pôdorysom pripomínajú antickú hrobku.

Na chrbte hradného kopca sa chodník rozdvojuje. Ľavá vetva vedie k miestu, kde v 9. storočí stál veľkomoravský kostol. Pravá vetva chodníka vedie k zakonzervovaným ruinám strednej a hornej časti stredovekého hradu. V prvej polovici 15. storočia postavili gotický palác s dvoma poschodiami. V 16. storočí k nemu pribudol renesančný palác a nové opevnenie.

Niektoré klenbové priestory tohto paláca sa dnes využívajú ako muzeálne expozície Múzea mesta Bratislavy. K obdobiu, keď hrad vlastnili Garayovci, sa viaže aj vznik 55 m hlbokej hradnej studne, ktorá sa nachádza na nádvorí stredného hradu. Pri studni sa nachádza vyhliadková terasa s výhľadom na Dunaj a rakúsky vrch Braunsberg.

V nádhernej scenérii s dvojfarebným sútokom Dunaja a Moravy vyniká elegantná štíhla veža s cimburím. Podľa povesti sa nazýva Panenská veža. Po moste ponad hradnú priekopu vyhĺbenú v 16. storočí a po schodoch sa možno dostať na vrcholovú plošinu so zvyškami strážnej veže z 13. storočia, ktorú prestavali v 15. storočí. Horný hrad je od roku 2008 uzavretý pre verejnosť, ostatné časti sú sprístupnené.

Počas sezóny sa na hrade viackrát konajú vystúpenia historických šermiarov. Návštevníci si tiež môžu vyskúšať hod oštepom, sekerou alebo streľbu z luku. Z prístavu pod hradom odchádzajú lode do Bratislavy a Hainburgu alebo na krátku plavbu po rieke Morave.

Prístup: autom a MHD až pod hrad, loďou z Hainburgu alebo Bratislavy do prístavu Devín, odtiaľ pešo asi 15 min.